Absolvent Súkromnej strednej odbornej školy hutníckej Železiarní Podbrezová (SSOŠH ŽP), odbor mechanik mechatronik. Jeho koníčkom sú spoločenské tance a v tanečných súťažiach už zožal nejeden úspech. V roku 2012 na majstrovstvách Slovenska získal 1. miesto za choreografiu, v Slovenskom pohári v latinsko – amerických tancoch 16. miesto, v roku 2016 na majstrovstvách Slovenska v kategórii dospelí latina 12. miesto,
na majstrovstvách Prahy 15. miesto v kategórii dospelí a na majstrovstvách Čiech 1. miesto PRO-AM.
Marek, čo vás viedlo k rozhodnutiu vybrať si pre stredoškolské štúdium práve SSOŠH ŽP a konkrétne odbor mechanik mechatronik?
– Oslovila ma moderne vybavená škola, ktorá nemala v širokom okolí žiadnu konkurenciu. Ponúkala mnoho možností. Doteraz si všímam zmeny, ktoré škola podstupuje. Tak, ako počas piatich rokov, ktoré som v nej strávil, vždy prišlo niečo nové, čím sa škola posunula vpred. Nový päťročný odbor, ktorý ponúkal zváračský preukaz alebo osvedčenie odbornej spôsobilosti elektrotechnikov § 21, boli jasnou zárukou, že si nájdem v živote kvalitné zamestnanie hneď po doštudovaní, nehovoriac o tom, že zriaďovateľ školy zaručoval, že po jej skončení získam zamestnanie v Železiarňach Podbrezová. Využil som aj možnosť získať vodičský preukaz za „študentskú“ cenu, hneď po dovŕšení 18 rokov.
Priblížite nám vaše stredoškolské roky?
– Na tieto roky spomínam, ako na najlepšie roky môjho života. Nielen medzi spolužiakmi, ale aj medzi učiteľmi som si našiel mnoho priateľov, s ktorými som dodnes v kontakte. Podpora zo strany učiteľov, vedenia školy a všetkých, s ktorými som prichádzal do kontaktu, sa nedá porovnať s tým, čo mi hovorili kamaráti a spolužiaci o iných školách. Aj podpora mojich súkromných aktivít bola perfektná. Tejto škole ďakujem za postavenie, ktoré som v športe dosiahol. Škola ma podržala v teoretickej, aj v praktickej časti môjho štúdia. Nebolo pre mňa ľahké udržiavať tempo s ostatnými žiakmi, keď som sa často domov vrátil zo súťaží až neskoro po polnoci a ráno som zas musel sedieť v lavici.
Vy ste po skončení štúdia nastúpili hneď do Železiarní Podbrezová. Aké to bolo?
– Pri nástupe do práce som si vyžiadal mesačný odklad z osobných dôvodov. Bez problémov mi vyhoveli, takisto mi vedenie vyhovelo s nástupom na pracovné stredisko, ktoré som si vybral. Nikde som nezažil taký individuálny prístup k zamestnancovi, a to ešte v takejto veľkej spoločnosti. Nenastúpil som na pracovisko spojené s vyštudovaným odborom, ale do ťahárne rúr, do oblúkarne. V priebehu roka som pracoval vo výrobe a neskôr pri mojom bratovi v expedícii. Bol som prvýkrát zamestnaný a nevedel som, čo ma čaká. Niektorí kolegovia o mne pochybovali, či vôbec v práci vydržím. Po pár mesiacoch som ich presvedčil, že aj tanečník alebo akýkoľvek iný umelec, sa vie postaviť za stroj a odviesť dobrú prácu. Pri práci som sa učil o svojom pracovisku a zariadeniach, chcel som poznať všetko od ich funkcie až po základnú údržbu, ktorú som bol schopný vykonať aj bez pomoci nadriadeného. Keď som dokončil svoju prácu, pýtal som sa vždy svojich kolegov a nadriadeného, či im môžem s niečím pomôcť a sledoval som prácu na iných stanovištiach, aby som zvýšil svoju kvalifikáciu. Za rok som si kúpil auto, motorku, šiel prvýkrát sám na dovolenku, doprial si všetko pohodlie, ako kino, dobrú večeru, nové oblečenie, kultúrne vyžitie a samostatnosť. Znie to ako bagateľ, ale v dnešnej dobe aj tieto veci niektorým ľuďom chýbajú. Ihneď som sa naučil, ako si ušetriť peniaze a za obdobie, ktoré som pracoval, som nepocítil, že si niečo nemôžem dovoliť. Verte alebo nie, po odchode zo železiarní som tento pocit v sebe neobjavil.
Už v čase stredoškolského štúdia sa z vás stal úspešný tanečník a aj v Dome kultúry ŽP sme mali možnosť niekoľkokrát vidieť vaše skvelé vystúpenia. Ako ladí tanec so študijným odborom, ktorý ste si zvolili? Nebol dôvodom vášho odchodu zo železiarní po roku práve tento koníček?
– Tancovať som začal ako 15 – ročný, a tak začiatok mojej tanečnej kariéry šiel ruka v ruke s mojím štúdiom a pokračoval počas zamestnania. Vystúpenia v dome kultúry som bral vždy ako vďaku za poskytnutú podporu zo strany SSOŠH a ŽP a.s. a skvele som si to užíval. Nie vždy máme možnosť svoje umenie ukázať spolužiakom, kolegom a rodine. Veľa cestujem a v dome kultúry v Podbrezovej som sa vždy cítil ako doma. Každá pozvánka na účasť v programe ma vždy potešila, rovnako tak, ako by ma potešila, ak by som ju dostal aj dnes. Tanec so študijným odborom mechanik mechatronik veľmi neladil. Dodnes som nestretol tanečníka, ktorý by mal osvedčenie odbornej spôsobilosti elektrotechnikov § 21 alebo zváračský preukaz (J). Ladilo to však krásne s podporou pre všetkých športovcov, ktorá je z tejto strany poskytnutá, či už vybavením školy alebo osobným prístupom od vedenia. Dôvodom môjho odchodu bol nástup na vysokoškolské štúdium. Na vysokej škole to však nešlo podľa mojich predstáv a preto som štúdium ihneď ukončil a ušetrené peniaze využil na rozvoj svojej kariéry tanečníka, trénera a učiteľa tanca.
Po dvoch rokoch, počas ktorých som si prešiel tŕnistú cestu a dostal pár faciek od života, som si vedomý hodnôt, ktoré železiarne svojmu zamestnancovi ponúkajú.
Dnes ste opäť v Podbrezovej. Nastúpili ste do centrálnej údržby. Aké sú vaše dojmy? Možno hovoriť, že ste dospeli k tomu, že sem patríte a tu je vaše miesto?
– Áno, som späť v Podbrezovej a nič ma momentálne neteší viac, ako to, že mám opäť stále zamestnanie, výplatu na čas a istoty, ako sú odvody, prémie, dovolenka, 13. plat a napríklad aj možnosť dovoliť si byť práceneschopným, keď je to nevyhnutné. Po dvoch rokoch, počas ktorých som si prešiel tŕnistú cestu a dostal pár faciek od života, som si vedomý hodnôt, ktoré železiarne svojmu zamestnancovi ponúkajú. Každý deň z práce odchádzam najedený, osprchovaný a s vedomím, že som sa zas naučil niečo nové a je zo mňa žiadanejší a kvalifikovanejší človek. Som konečne zamestnaný v odbore, ktorý som vyštudoval a som vďačný všetkým svojím kolegom a vedúcim, ktorí sa podieľajú každý deň na mojom osobnom rozvoji v kvalifikácii.
Zaradili ste sa medzi hutníkov a verím, že nadlho. A čo vaša tanečná kariéra?
– Ako dlho v zamestnaní zotrvám, netuším. Železiarne mi dávajú možnosť pracovať cez deň a poobede sa venovať tanečnej škole a mojím aktivitám, ktorých je strašne veľa. Takú možnosť som v predchádzajúcich zamestnaniach doposiaľ nemal. Teším sa na každý nový deň v práci a kto o mojich slovách pochybuje a možno sa smeje, sám vie, že mám pravdu a že bez takéhoto zamestnávateľa by tu bola len hladová dolina bez možností nejakého osobného, profesionálneho, športového rozvoja. Som človek, ktorý, keď ráno vstáva, dáva si predsavzatie, že nepôjde spať, kým sa nenaučí niečo nové a neposunie sa vpred. Vďaka môjmu momentálnemu zamestnaniu je toto predsavzatie hravo splniteľné. Počas štúdia na strednej škole a počas zamestnania som precestoval celé Slovensko a zahraničie, získal najvyššiu slovenskú triedu „A“ a dosiahol mnoho úspechov v tanečnej kariére, stretol a spoznal som mnoho ľudí spojených s vývojom televíznych show, zúčastnil sa na silvestrovskom TV programe alebo ako tréner v televíznom programe „Tanec snov“, kde sme známeho herca Janka Dobríka učili tancovať a spoločnými silami sa vyzbieralo vyše 12 tisíc eur pre detské onkologické centrum v Banskej Bystrici.
Ďakujem všetkým učiteľom, majstrom a celému vedeniu, ktoré sa podieľa na rozvoji mládeže v SSOŠH a ŽP a.s.. Dávate nám viac, než dokážeme často oceniť. Všetkým novým kolegom prajem veľa úspechov v práci, aj v osobnom živote a všetkým aktuálnym a budúcim študentom prajem, aby štúdium brali ako osobný záujem a nie povinnosť, tam totiž prichádza skutočná zmena dospelosti.
