Štefan Kocka je významný reštaurátor a maliar, známy doma i vo svete. Takmer desať rokov zachytáva malebné kúty nášho regiónu, ktoré v týchto dňoch vystavuje v breznianskej synagóge. Samotný umelec má radosť, že jeho diela si môžu návštevníci pozrieť práve na tomto mieste. Ako hovorí, potešilo by ho, keby sa zo synagógy raz stala galéria. O Horehroní pritom hovorí s veľkou bázňou a už na prvý pohľad je jasné, ako mu tento kraj prirástol k srdcu. Pri príležitosti výstavy sme sa s uznávaným výtvarníkom porozprávali.
Našim čitateľom ste známy aj tým, že ste pred tromi rokmi mali na hrade Ľupča výstavu s názvom Zrodené z ohňa. Vaša tvorba je však mimoriadne pestrá a v súčasnosti si môžu návštevníci pozrieť vaše diela v Brezne. Zachytené sú na nich rôzne zaujímavé miesta, ale aj udalosti či ľudia z regiónu. Prečo je práve tematika Horehronia pre vás taká pútavá?
– Narodil som sa v Brusne, konkrétne v miestnej časti Ondrej, kde som aj dlhé roky žil. Na Horehroní mám veľa priateľov a známych. Už ako dieťa som často chodil s rodičmi práve popri Hrone, prakticky od Banskej Bystrice až po Telgárt. Vtedy som si ešte neuvedomoval, že raz budem dediny zachytávať na plátno. Krajina popri rieke Hron je nádherná a úžasná. Zároveň je pre maliara veľmi inšpiratívna. Aj keď postupne dediny stratili svoj kolorit, ešte stále je v nich mnoho zaujímavého. Preto sa sem rád vraciam. Prešiel som veľký kus sveta – Európu, Latinskú Ameriku, Áziu či Afriku. Všade je nádherne, ale neskutočne rád sa vraciam na Slovensko. Keď sa ocitnem doma v Banskej Bystrici, občas sa mi zacnie a vyrazím na Horehronie tvoriť. Ja to nazývam, že si idem „pokresliť.“
Vo vašej zbierke je mnoho obrazov, kde je zachytený práve náš región. Ako sa zrodila myšlienka urobiť výstavu?
– Myšlienka bola už dávno, ale stále som to nejak opomínal. Pán Vladimír Soták, generálny riaditeľ podbrezovských železiarní, ma v minulosti v mojom nápade podporil. Už pred pár rokmi sme sa rozprávali, pričom som sa mu zdôveril, že idem maľovať obrazy s tematikou Horehronia. Jemu sa táto myšlienka veľmi páčila. Aj touto cestou mu chcem poďakovať za morálnu podporu, pretože má vrúcny vzťah k regiónu. Ja som si vybudoval k Horehroniu rovnaký vzťah z pozície maliara. Takže slovo dalo slovo, rozprával som sa aj s vedením mesta Brezna a dnes som potešený, že moje obrazy uvidí široká verejnosť práve v breznianskej synagóge.
Výstava obsahuje takmer šesťdesiat jedinečných obrazov. Ako dlho vznikali?
– Už takmer desať rokov opätovne navštevujem dediny v regióne, čiže ide o zbierku obrazov, ktoré som namaľoval za poslednú približne dekádu. Mnohokrát išlo o miesta nenápadné, často zákutia. Domáci sa aj čudovali, čo tam chcem maľovať, ale nakoniec boli prekvapení, aký obraz vznikol. Vždy som si našiel pohľad, ktorý ma upútal a ktorý som zvečnil. Bohužiaľ, na výstave nie sú úplne všetky dediny z regiónu. Obrazov mám veľa, nie všetky sa do priestorov synagógy zmestili.
Čo konkrétne uvidia návštevníci, keď zavítajú do synagógy v Brezne?
– Mnohé miesta sú typické svojím okolím, prírodou, lesmi, horami, ale aj dominantnými končiarmi Nízkych Tatier. Dediny sú často späté s kostolíkom, ktorý je akoby symbolom obce. Navyše, každý je postavený inak. Domčeky okolo neho, ulice, ale aj ľudia, občas aj v krojoch, to je niečo jedinečné. Som rád, že sa ešte zachovali miesta, kde vidieť typickú rázovitosť horehronského vidieka. Okrem toho sú na výstave zachytené mestá Banská Bystrica či Brezno. Namaľované sú rôznou technikou – od akrylu, cez pastel až po obyčajnú tušku. Prezentovaná je i krajinomaľba, ktorá je venovaná Hronu a jeho prítokom. Objavil som tiež unikátne zákutia a keď som sa do tejto krásy ponoril, nemohol som len tak odísť bez toho, aby som ich nenamaľoval. Zrazu sa ocitnete v inom svete, ktorý vo vás vyvolá neskutočný pokoj. Vtedy si uvedomíte, že to nádherné okolo často ani nevnímame a neraz sa len ponáhľame. Ako som povedal, Horehronie je úžasné miesto, ktoré spĺňa veľa charakterov krásy a aj pre cestovný ruch má obrovský potenciál.
Je nejaké miesto v regióne, ktoré je pre vás naj?
– Ako rodák z Brusna považujem práve túto obec za úžasnú, keďže som v nej strávil dlhé roky a denne cez ňu prechádzal. Keď som bol malý, netušil som, že niekedy budem maľovať. Bol som profesionálny športovec a skôr som sa uberal týmto smerom. No postupne som začal objavovať veľmi pekné miesta. Každý kút má niečo do seba. Keď som bol v Šumiaci, našiel som zákutia, no zároveň mi bolo smutno, že práve tu sa vytráca pôvodná architektúra. Úžasné miesta som objavil v Pohorelej, Heľpe či Polomke. Fascinuje ma aj Slovenská Ľupča, ktorá je zas úplne iná. Má jedinečné postavenie, históriu i polohu. A takto by som mohol pokračovať. Človek je v úžase, ako sa v minulosti stavali domy, ako boli zoskupené, rovnako tak ulice či záhrady. Pre mňa ide o veľkú skúsenosť vracať sa do lokalít, kde som dlho nebol. Vždy sa snažím nájsť niečo, čo som ešte nenamaľoval.
Vystavujete v synagóge v Brezne, ktorú možno považovať za jedinečný priestor. Ako ju vnímate?
– Synagóga je pre mňa veľmi zaujímavý objekt s bohatou históriou. Musím pochváliť vedenie mesta a všetkých, ktorí sa odvážne pustili do jej obnovy. Pamätám si, aká bola poškodená, no jej súčasná podoba za posledné roky ma veľmi teší. Je to miesto, kde som chcel vystavovať. Navrhol som dokonca mestu, či by ju nedokázalo povýšiť na galériu. Predstavuje dokonalý priestor na výstavy a má vynovený interiér, navyše sa nachádza v centre. Spĺňa všetky predpoklady, aby sme tu mali galériu, ktorá je charakteristická skôr pre väčšie mestá. Brezno by malo kultúrny stánok umenia, ktorý je potrebný pre všetky generácie. Navyše, atraktívny aj z hľadiska cestovného ruchu. Som rád, že moje obrazy sú umiestnené práve tu, pričom návštevníci si ich môžu pozrieť až do konca roka. Keď sa to bude páčiť čo i len jednému z nich, je to pre mňa veľká výhra a určitá podpora.
