Pokračovanie z minulého čísla.
V období, keď v roku 1933 začal Imrich Kaliský s výstavbou futbalového ihriska na Skalici, bola dohodnutá spolupráca so Športovým klubom Lopej. Klub bol premenovaný na ŠK Podbrezová-Lopej.
Zatiaľ čo bola dokončená výstavba ihriska, futbalové zápasy boli hrané v Lopeji a Hnusne. V tomto čase záujem verejnosti o futbal v Podbrezovej významne stúpol, najmä po dokončení výstavby ihriska na Skalici, ktoré Kaliský dal už hotové, aj oplotené, do prenájmu ŠK Podbrezová-Lopej za pomerne nízke nájomné. Šatne boli v tom čase vo dvore hostinca.
Stav aktívnych hráčov získaných zlúčeniami bol postupne dopĺňaný náborom futbalistov z iných oddielov, to všetko za spolupráce platených trénerov. Už v roku 1936 sa mužstvo prebojovalo do I. triedy a v roku 1941 dokonca do divízie, v ktorej sa udržalo do sezóny 1948/49. Do týchto čias spadajú aj počiatky dovtedy v osade neznámeho poskytovania výhod športovcom, napríklad zvýhodnené zamestnanie.
Futbalový oddiel mal viac súťažiacich družstiev (prvé a druhé mužstvo – dnes by to bolo „A“ a „B“-mužstvo, dorast aj žiaci) a na úhradu všetkých nákladov boli usporadúvané športovým klubom kolkárske súťaže o vecné ceny, tanečné zábavy, prijímané boli finančné dary od priaznivcov futbalu a podobne. Návštevnosť zápasov bola v priemere okolo 800 divákov, čo bolo v pomere k stavu obyvateľov osady veľmi vysoké číslo, ktoré potvrdzuje záujem o futbal v Podbrezovej v období pred druhou svetovou vojnou.
Po roku 1940 bol športový klub, ale najmä futbalový oddiel, podporovaný zo strany vedenia železiarní hmotne aj finančne, čo v značnej miere dopomohlo k tomu, že futbalové mužstvo (v tom čase už premenované na ŠK Železiareň Podbrezová) mohlo hrať vo vyššej súťaži.
Známymi a obetavými funkcionármi futbalového oddielu po roku 1930 boli Adalbert Dieška, Július Saitz, Emil Longauer, Ján Žbirka, Michal Hanes, Vojtech Glembus a mnoho iných, ktorí sa v kratších obdobiach venovali futbalovému oddielu. Z významných podporovateľov podbrezovského futbalov v tej dobe je potrebné spomenúť F. Feldmanna.
Viacročnými aktívnymi hráčmi futbalového oddielu ŠK Podbrezová po roku 1930, respektíve po roku 1933, boli napríklad Adamovič, Bušniak, Cibula, Druga, Dunajský, Fajklik, Gál, Galata, Grilli, Halás, Hanes, Hanuska, Hatiar, Chladný, Iriček, Jurík, Kalický, Kobolka, Kohlmajer, Koluči, Klas, Kmeť, Longauer, Ličko, Lupták, Motyčka, Mihalisko, Mráz, Mydlo, Nemsila, Ort, Palúch, Přikryl, Rusňák, Szauka, Štubňa, Štulajter, Štric, Školout, Ujházy, Urban, Válik či Vestenický.
Trénermi futbalových mužstiev v tej dobe boli Kobolka, Ort, Fiala, Válik, Hámory, Schottert, Petrovič, Gögh či Pšenko.
Futbal po oslobodení sa v Podbrezovej zmenil k lepšiemu. Toto obdobie bolo poznačené žičlivosťou a starostlivosťou štátu o rozvoj telovýchovy a športu. Skutočnosť, že v období desiatich rokov (v rokoch 1948 až 1958) boli postavené dva veľké športové štadióny (na Piesku a v Podbrezovej) to výrazne potvrdzuje.
Prvé roky po oslobodení vedenie železiarní a jej osadenstvo, zaťažené starosťami o odstránenie vojnových škôd a reorganizačnými prácami pri budovaní priemyslu, sa nestačilo venovať v plnej miere aj futbalovému oddielu. V tom čase bolo náročné formovať kolektív hráčov schopných udržať sa v náročnej súťaži, čiže krajskej divízii, pretože stúpla úroveň mužstiev, ako aj náročnosť hráčov. V uvedenom období prekonával podbrezovský futbalový oddiel značné ťažkosti a divízne mužstvo bojovalo už len o záchranu.
Pokračovanie v ďalšom čísle.
