Stolný tenis je šport, ktorý skúsil hrať hádam každý. Nielen rekreačných, ale aj veľa aktívnych hráčov nájdete tiež v radoch našich zamestnancov. Medzi nich patrí aj Marek Benko, žeriavový zámočník z prevádzkarne oceliareň.
K stolnému tenisu sa dostal už v útlom detstve, keď ho ako osemročného začal v Čiernom Balogu trénovať otec. „Viedol ma tam aj Igor Gálik, donedávna ešte aktívny hráč. Asi po roku som prešiel do klubu Mostáreň Brezno, kde som hrával za žiakov pod trénerom Vladom Lamperom, čo bol zároveň vtedajší veľmi dobrý stolný tenista. Hrávali sme krajské súťaže družstiev či bodovacie turnaje jednotlivcov. V súťaži družstiev sme súperili s klubmi ako Nižná, Bytča, Martin či Žilina. Bolo to na vysokej úrovni a myslím, že som získal výborné základy pre ďalšie roky mojej kariéry,“ povedal na úvod Marek Benko.
Pravidelný tréning postupne začal prinášať výsledky. Na majstrovstvách kraja sa pravidelne umiestňoval medzi osmičkou najlepších a na majstrovstvách Slovenska v prvej šestnástke. V rámci československého rebríčka bol v prvej deväťdesiatke, čo taktiež pokladá za pekný úspech. „Na vtedajšiu konkurenciu išlo o slušné umiestnenie. Veď len v Brezne trénovalo okolo 30 žiakov. Škoda, že teraz už nie je o stolný tenis taký záujem ako za našich čias. Zdá sa mi, že tento šport ide dosť do úzadia, chýbajú nám nasledovníci,“ myslí si zamestnanec oceliarne.
Návrat po pauze
Už ako žiak začal hrávať za „B“-mužstvo mužov, no stolný tenis v Brezne krátko na to padol. „Sokolovňu, v ktorej sme trénovali, predali a celý pingpong v Brezne zanikol. Potom som mal dlhú pauzu, možno aj desať rokov, kedy som netrénoval vôbec. Chodil som do školy a neskôr som pracoval na rôznych miestach. Keď som sa vrátil naspäť do Brezna, oslovil ma Marián Belko, aby som šiel hrať za Braväcovo. Odtiaľ som prešiel do Podbrezovej, kde pôsobím dodnes. Je to už nejakých pätnásť rokov. Spolu hrám asi 27-28 rokov. Ak počítam aj pauzu, tak ešte dlhšie.“
Podľa slov Mareka Benka je veľká škoda, že v období, keď sa ešte mohol výkonnostne rozvíjať, bola zrušená sokolovňa, a tak prestal s pravidelným a systematickým tréningom. „V tom čase nebolo kde hrávať, nablízku nebol žiadny klub, bolo by potrebné cestovať. Čiže som preskočil dorasteneckú kategóriu a neskôr vhupol do súťaže rovno medzi mužov. Mal som vtedy možno 25 rokov.“
Na otázku, či nebolo náročné vrátiť sa za zelené stoly po toľkých rokoch odpovedal, že jednoduché to nebolo. „Samozrejme, chvíľu mi trvalo, kým som sa do toho dostal. Ale v ruke to ostalo. Netrvalo dlho a začalo sa mi hrať čoraz lepšie. Mal som dobrý základ, ako žiak som trénoval tri až štyrikrát do týždňa a hrával rôzne súťaže. Niekde vo mne to teda stále bolo a potom sa už ľahšie vracalo naspäť. Aj keď s hráčmi, s ktorými som hrával predtým a sú aktívni dodnes, sa porovnávať nemôžem. Sú niekde úplne inde. Niektorí sú okrem toho, že hrajú stolný tenis na najvyššej úrovni, aj reprezentační tréneri. Spomeniem, napríklad, Dalibora Jahodu, Martina Jaslovského, ktorý hrával v zahraničí či Michala Jiráska, ktorý istý čas pôsobil aj v Nemecku.“
Hrá za Podbrezovú
Podbrezová, za ktorú momentálne Marek Benko nastupuje, v minulosti hrávala v druhej lige, čo je najvyššia krajská súťaž. Nad ňou sú už iba celoslovenská prvá liga (rozdelená na dve časti – východ a západ) a extraliga. Z družstva však odišli dvaja dôležití hráči, a tak sa Podbrezová ocitla až v piatej lige, čo je najvyššia oblastná súťaž družstiev z okresu Banská Bystrica a Brezno. „Tam sme klesli kvôli tomu, že dvaja hráči, Miško Glejtek a Miro Plecho, prestúpili do Brezna. Druhú ligu by sme zrejme v oslabenej zostave neutiahli, preto sme spadli až do piatej. Po troch rokoch sme potom postúpili do štvrtej ligy, čo je už krajská súťaž. Myslím, že ako nováčikovi sa nám zatiaľ celkom darí a dúfam, že to tak bude aj naďalej.“
V družstve Podbrezovej hrávajú skúsení hráči, ktorí v minulosti okúsili aj tretiu ligu. Okrem Mareka Benka sú to Michal Fodor, Miroslav Mihok či Peter Dančo. „V novej sezóne k nám pribudla aj ďalšia posila – Maroš Švantner z Dubovej. Teší nás, že skvele zapadol do nášho kolektívu a každým zápasom sa zlepšuje,“ povedal M. Benko.
Jednotka v tíme
Hoci mnohí považujú stolný tenis za individuálny šport, v súťaži družstiev je to predovšetkým o kolektíve. To si uvedomuje aj Marek Benko, ktorý je aktuálne jasnou jednotkou svojho družstva. V prebiehajúcej sezóne je jeho bilancia naozaj vynikajúca. V dvojhre má úspešnosť 96,43 percenta, keď prehral len jediný zápas. Vo štvorhre, ktorú hráva s Michalom Fodorom, zatiaľ nenašli premožiteľov a sú suverénne na čele úspešnosti. Veľavravné je aj ich skóre setov – 21:4.
„Jasné, že človeka poteší každá výhra, no aj keby som ako jednotlivec vyhral všetky zápasy, stále sú to len štyri body, čo na celkové víťazstvo nestačí. Vždy musia pomôcť aj kolegovia. Je to predovšetkým o kolektíve a aj keď sa mi teraz darí, nemusí to vydržať celú sezónu. Raz potiahnem ja, inokedy niekto druhý, o tom je stolný tenis. Pred začiatkom súťaže by som naozaj nepovedal, že sa mi bude takto dariť, lebo vo štvrtej lige hrávajú dobrí hráči a je to rozdiel v porovnaní s piatou.“
Chcú postúpiť
Družstvo Podbrezovej netají ambície postúpiť do vyššej ligy. Nováčik súťaže si zatiaľ vôbec nepočína zle a po siedmich kolách je na druhom mieste, len bod za suverénnou a dosiať neporazenou Krupinou. Podbrezová v prvom kole remizovala s Riečkou 9:9, no odvtedy je na víťaznej vlne. Postupne zdolala Poltár, Balog nad Ipľom/Malú Čalomiju, Brezno „B“, Lučenec, Banskú Štiavnicu/Hontianske Nemce a naposledy aj Starú Kremničku.
„Máme svoje ambície, uvidíme ako to bude prebiehať ďalej. V prvom rade musíme byť zdraví. Stačí, že by vypadol jeden alebo dvaja hráči zo základu a už by sa to mohlo niesť na inej vlne, nie na víťaznej. V lige sú však aj ďalšie kvalitné družstvá, ktoré chcú ísť vyššie. My by sme sa radi by vrátili do tretej ligy, kde sme už predtým boli. Myslím si, že herne na to máme.“
Darí sa mu aj v turnajoch
Okrem súťaží družstiev sú v stolnom tenise organizované aj turnaje jednotlivcov. Marek Benko vyhľadáva aj veteránske turnaje, kde môžu hrať stolní tenisti nad 40 rokov. „Naposledy som sa zúčastnil podujatí v Modrom Kameni či Močenku. Sú to celoslovenské turnaje, niekedy aj za účasti hráčov z Čiech a Maďarska. Vo svojej kategórii (od 40 do 49 rokov) sa mi podarilo vybojovať v Modrom Kameni 10. a v Močenku 11. miesto, čo pokladám vzhľadom na konkurenciu za celkom pekný úspech. V aktuálnom období bývajú aj rôzne mikulášske či vianočné turnaje, v ktorých sa mi v poslednom čase tiež darilo. Vyhral som, napríklad, podujatia v Selciach a Dubovej. Takisto v Hnúšti sme skončili s Michalom Fodorom vo štvorhre na prvom mieste.“
Skĺbiť pravidelné tréningy a zápasy s osobným životom nie je jednoduché. Svoje o tom vie aj Marek, ktorý pracuje v oceliarni ako žeriavový zámočník na štyri zmeny. „Je náročné dať dokopy šport, prácu a rodinu, ale keď sa chce, dá sa všetko. Rád by som ešte touto cestou poďakoval mojej rodine za podporu, bez ktorej by to určite nebolo možné.“
A dokedy by chcel vydržať aktívne za zelenými stolmi? „Mám známych, ktorí ešte aj v sedemdesiatke hrávajú súťažne. Stolný tenis je šport, ktorý sa dá robiť naozaj dlho. Všetko však záleží od zdravotného stavu. Pokiaľ zdravie vydrží, rád by som hral čím najdlhšie. Pingpongu sa venujem od detstva a nechal som si ho teraz už ako jediný šport. Predtým som aktívne hrával volejbal a futbal. Samozrejme, na rekreačnej úrovni športujem doteraz. Idem si zaplávať, pocvičím, zahrám si tenis, ale stolný tenis je prioritou.“
