Mnoho detí a mladých ľudí vyrastie bez toho, aby mali príležitosť získať základné skúsenosti a znalosti potrebné pre zdravé stravovanie z rôznych dôvodov.
Výchova v rodine od ranného detstva zohráva aj v tejto oblasti najdôležitejšiu úlohu. V súčasnosti však zamestnaní rodičia z časových dôvodov uprednostňujú čo najrýchlejší a najjednoduchší spôsob zabezpečovania stravy pre svoje deti. Deti potom odmietajú dôsledne a premyslene pripravené jedlo, napríklad aj v školských jedálňach, pretože z domu nie sú naučené konzumovať teplé, varené jedlá. Uprednostňujú stravovanie mimo domu, alebo školskej jedálne, čo je spojené s konzumáciou porcií jedál a pochúťok s neznámou energetickou a nutričnou hodnotou. „Veľkým nedostatkom v stravovacích návykoch našich detí a mládeže je vynechávanie raňajok, čo zvyšuje tendenciu impulzívne siahať po maškrtení, pochúťkach s vysokým obsahom cukru a tuku, ktoré sa často ponúkajú v našich školských bufetoch. Okrem toho vynechávanie raňajok má za následok zvýšenú únavnosť, menšiu koncentráciu v škole počas dopoludnia, ktorá môže negatívne vplývať na proces učenia,“ konštatuje vedúca Oddelenia hygieny detí a mládeže doc. MUDr. Katarína Slotová. Podľa nej raňajky sú považované za najdôležitejšie jedlo dňa, dodávajú energiu na dopoludnie. Raňajky by mali byť pestré a mali by obsahovať všetky potrebné živiny. Ideálne by mali byť zložené z celozrnného pečiva či cereálií (zložené cukry, vláknina), mlieka a mliečnych výrobkov (bielkoviny), čerstvého alebo sušeného ovocia či zeleniny (jednoduché cukry, minerály, vitamíny, vláknina), orechov a olejnatých semien (tuk).
Desiata, podobne ako aj olovrant, by mali slúžiť na doplnenie energie, aby sa deti dokázali v škole či na krúžkoch sústrediť. Výdatnosť olovrantu treba prispôsobiť náročnosti poobedňajších aktivít. Opäť platí, že by pri príprave mali byť zastúpené všetky živiny. Je vhodné desiatu pripravovať doma, aby ste vedeli ovplyvniť, čo dieťa konzumuje. Pravdaže je pri tom treba rešpektovať aj chuťové preferencie dieťaťa a nedávať mu na desiatu potraviny, ktoré vyslovene odmieta a radšej sa snažiť nájsť kompromis. „Zdravá desiata by mala obsahovať vodu, celozrnné pečivo, nátierku (maslo, zeleninovú, tvarohovú), plnku (šunka s vysokým podielom mäsa, tvrdé syry), zeleninu, ovocie. Súčasťou desiaty môžu byť aj kyslomliečne produkty (jogurt, kefír) či domáce ovocné výživy. Sladkosti by mali deti konzumovať len výnimočne, ale je tolerovateľné, keď im do školy pribalíte orechy, kúsok kvalitnej horkej čokolády či doma vyrobené sušienky. Vysoko kalorická desiata zakúpená v školskom bufete je jednou z príčin, prečo deti nie sú v čase obeda ešte hladné a porciu obeda v školskej jedálni neskonzumujú,“ upozorňuje MUDr. Slotová. Pripomína, že nesmieme zabudnúť ani na pitný režim. Optimálne množstvo vody na 10 kg hmotnosti je 2-4 dl tekutín denne. Treba piť pravidelne a nečakať na smäd, nakoľko niekedy tento pocit chýba, napríklad u detí a starých ľudí.
Podobné pravidlá stravovania platia aj na večere. Celkovú dennú výživovú dávku je potrebné rozdeliť tak, aby v priemere pripadalo na raňajky 18 percent, na desiatu 15, na obed 35, na olovrant 10 a na večeru 22 percent.
Pre školské stravovanie Ministerstvo školstva SR vydáva Materiálno-spotrebné normy a receptúry, ktoré majú záväzný charakter pre všetky zariadenia školského stravovania zaradené v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky. Základnou požiadavkou a úlohou v školskom stravovaní je zachovať výrobu jedál a nápojov z čerstvých surovín a používať potravinové komodity najvyššej kvality s vysledovateľnosťou ich pôvodu.
