Kedysi sedliaci s obavami očakávali dni Pankráca, Serváca a Bonifáca. Tak ako v prvý májový týždeň bol dážď predzvesťou dobrej úrody, 12., 13. a 14. mája sa obyčajne ochladilo a traja zmrznutí mohli výrazne poškodiť pučiacej vegetácii. Preto sa chúlostivejšie rastliny sadili a vysievali až po týchto troch riskantných dňoch.
Ďalším dňom v kalendári, podľa ktorého sa odhadoval budúci úspech poľného hospodára, bola Žofia – „Žofia víno vypíja a dobré lány dáva!“. Prízemné mrazy na Žofiu ohrozovali vinohrady, no zároveň je to obdobie, keď sa podľa ľudovej skúsenosti mali siať ľan a konope. Na pestovanie týchto skutočne univerzálnych rastlín sa kládol veľký dôraz. Veď z ich vlákien sa tkalo plátno a zo semien rastlín sa lisoval olej. Pri siatí ľanu a konope sa bolo treba pozerať na najvyšší vrch alebo vysoký strom, alebo ho sial najvyšší člen domácnosti. To všetko preto, aby aj budúca plodina narástla čo najvyššie.
Patrónom vinohradníkov je svätý Urban, 25. mája sa kládli k soche poháre naplnené vínom, ako obeť božstvu, ľuďmi udržiavaná z pohanského dávnoveku. Tancovalo sa, zabávalo, organizovali hostiny v prírode – dnes známe ako pikniky. Nie vždy vyšlo počasie. Ale ľuďom to nevadilo, veď na Urbana je vítaný dážď aj hladnejšie počasie, pretože stáročné skúsenosti vravia, že „Studený máj, v stodole raj!“
