Hoci atmosféra týchto dní vôbec neevokuje k láske, 14. február je v našom kalendári už niekoľko rokov označovaný za deň zamilovaných.
Vznik tohto sviatku je opradený viacerými legendami. Jedna sa spája s rímskymi pohanskými oslavami plodnosti, Luprecalla. Deň pred ich začiatkom ženy písali ľúbostné listy a vkladali ich do urien. Odtiaľ si ich muži vyberali a následne prenasledovali ženu, ktorej list sa im dostal do rúk. Tento zvyk údajne zanikol v 18. storočí a muži si začali vyberať svoje partnerky inak. Sú aj ďalšie legendy, ale najpopulárnejšia je so svätým Valentínom, ktorý žil za vlády cisára Claudiusa II. v treťom storočí. Zamiloval sa do slepej dcéry dôstojníka Astoriusa a jeho láska a viera jej prinavrátila zrak. Celá rodina ako prejav vďaky prijala kresťanskú vieru. Kresťania však boli v tom čase v Ríme v nemilosti, a tak pohania Valentína popravili a celú Astoriovu rodinu vyvraždili. Je to tragický príbeh, v ktorom prehrali viera a láska v strete so zlom a nenávisťou. Trvalo viac ako tisíc rokov, kým sa stal Valentín svätcom, patrónom zamilovaných, patrónom lásky a bdie nad ňou dodnes.
Sviatok zamilovaných sa možno týka aj vás, ak nie, robte všetko pre to, aby to tak bolo. Netreba vecný dar, ktorým sa pripomeniete svojej najbližšej, či najbližšiemu a nemusí to byť akurát 14. februára. Lásku si treba chrániť stále. Hory síce prenáša, ale stačí nepatrne málo a už jej niet. Snažte sa, aby tromfla únavu zo všednosti. Robte všetko preto, aby prevýšila všetky starosti a trápenie. Jednoducho, robte všetko pre to, aby bola silnejšia ako všetko zlé, čo nám život prináša.
