V minulom čísle sme „odštartovali“ letnú edíciu tipov na netradičné výlety po okolí a Slovensku, ktoré sa podobajú svetovým unikátom. Po Vale obrov, ktorý nevedno kto postavil, vám opäť priblížime jednu záhadu, o ktorej sa polemizuje vyše stopäťdesiat rokov. 
Ak poznáte „tajné“ miesto na Slovensku, ktoré stojí za to vidieť, môžete nám ho zaslať na adresu: noviny@zelpo.sk.
Ako sme už naznačili v titulku, na dnešný výlet nebudete musieť zájsť ďaleko. Kremnickým vrchom príroda nadelila nielen zlato, ale aj ďalšie poklady. Okrem krásnych výhľadov a malebných zákutí, ukrýva aj jednu záhadu – runové nápisy vytesané do skaly, ktoré sú už dlhé roky predmetom polemík.
Runové písmo
Runové písmo je pravdepodobne odvodené od etruského a gréckeho písma a používalo sa v germánskych jazykoch, najviac v krajinách Škandinávie a na britských ostrovoch. Slúžilo skôr ako posvätné písmo na magickú ochranu ľudí a predmetov alebo na zaznamenanie dôležitej udalosti. Pripisuje sa im božský pôvod, kedy najväčší mytologický boh Odin obetoval samého seba pre dobro iných. Odmenou za to získal písmo, o ktoré sa podelil s obrami, vílami, elfami a ľuďmi.
Velestúrsky nápis
Nápis na Velestúre sa nachádza na južnej skalnej stene vrcholu Velestúr. Pomenovanie má podľa staroslovanského boha Velesa, ktorý bol ochranca dobytka, stád a pastierov. Bol jedným z najvyšších slovanských bohov a niektorí mu pripisovali aj moc nad podsvetím.
Runy boli objavené v roku 1860 Pavlom Kriškom, ktorý pri štúdiu starých nápisov natrafil na informáciu, že aj v Kremnických vrchoch existujú nápisy, ktoré doposiaľ nik neprečítal. Vydal sa bádať na vlastnú päsť a vychádzal z rozpráv miestnych roľníkov. Tí ho od nápisov odhovárali a spájali s nimi rôzne povesti. Jednou z nich bolo, že na vrchu Velestúr strážil vojak zlaté jablko, ktoré chcel zožrať deväťhlavý drak. Vojak s ním bojoval deväť nocí a deväť dní, kým ho premohol. Na znak víťazstva vysekal do skaly spomínaný nápis.
Iná, viac odrádzajúca, naznačovala, že vrch bol útočiskom čarodejníc, ktoré tam vykonávali magické rituály a obetovávali ľudí. Krišku to však ešte viac podnietilo v hľadaní nápisov. Po dlhých mesiacoch hľadania našiel nápisy a začal ich dešifrovať.
Podvrh alebo unikát?
S interpretáciou pomáhali viacerí odborníci, až nakoniec prišli s konečnou verziou: „Prichádzajúci Silian od severu zbúral Kremnicu a Turiec a všetky hradiská v roku dvestoosemdesiat po Turícach.“ Okrem toho sa našiel aj úlomok zo skaly, kde bolo napísané: „Věsnebog, žart“, čo v preklade znamená meno bohyne Vesna a žertovisko – obeť alebo obetisko. Vyzeralo to, že nápisy sú staré vyše tisíc rokov a že ide skutočne o „objav storočia“.
Opak sa stal pravdou a namiesto podpory verejnosti sa Kriško stretol s výsmechom a snahou o spochybnenie jeho objavu. Vyšli rôzne publikácie o tom, že je to podvrh a že devätnáste storočie bolo charakteristické podobnými „objavmi“.
Najpoužívanejšia teória hovorila o tom, že devätnáste storočie bolo poznačené bojom o sebaurčenie národov, a tak bol nápis do skaly vytesaný, aby ukázal ostatným národom, že Slovania tu boli po celé stáročia a že sú „starý národ“. Podobné falzifikáty sa našli aj v Česku alebo v Holandsku, kde sa falšovali napríklad básne alebo texty.
Otázka pravosti nápisov na Velestúre sa opäť otvorila pred pár rokmi. Zdá sa, že ide predsa len o texty staré niekoľko stoviek rokov. Minulý rok bol objavený ďalší kameň, ktorý opisoval Kriško vo svojich spisoch, no záhadne sa stratil. Takzvaný „hrobový kameň“, ktorý ukrýva ďalšie nápisy by mohol byť kľúčom k uzavretiu polemiky o runových nápisoch. Momentálne stále čaká na podrobnú analýzu odborníkov, ktorí s presnosťou určia vek vyrytých nápisov. Velestúr tak aj naďalej ostáva zahalený tajomstvom.
Cesta k nápisom
Najkratšia cesta na Velestúr je z areálu Bielej stopy SNP po červenej turistickej značke cez Zlatú studňu alebo z ústia Malachovskej, od Banskej Bystrice cez sedlo Tri Kríže po modrej a červenej turistickej značke, prípadne od nefunkčnej chaty Irisa na Suchom vrchu po žltej turistickej značke. Na Suchý Vrch sa dá dostať dvomi trasami. Po modrej značke z Tulskej ulice a po zelenej z konečnej MHD na Mládežníckej ulici v Banskej Bystrici, odkiaľ trvá cesta pešo približne hodinu a štyridsať minút.
Cesta vedie aj z Kremnice (okolo chaty Hostinec) alebo z obce Horné Pršany (cez sedlá Pod Košiarmi a Tri kríže).
Ak sa vydáte na túru, uvidíte krásy Slovenska, obetné miesto s drevenými staroslovanskými modlami, ktoré postavili fanúšikovia staropohanských legiend a možno objavíte aj nové nápisy. Indícia: „Hľadajte pod machom“.
