Od prvého júla tohto roka majú Železiarne Podbrezová a.s. nového technického riaditeľa. Do funkcie bol menovaný Ing. Martin Domovec. Ten v rozhovore hodnotí prvé mesiace svojho pôsobenia, ale hovorí aj o ceste z vysokej školy až do našej spoločnosti a prezradil tiež niečo zo svojho súkromia.
Vráťme sa úplne na začiatok, keď ste sa ako študent rozhodovali, kam povedú vaše kroky. Nakoniec ste vyštudovali materiálové inžinierstvo so špecializáciou na hutnícke tvárnenie kovov na Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Prečo ste sa rozhodli pre tento odbor?
– Toto rozhodnutie sa vo mne postupne vyvíjalo a formovalo počas štúdia nižších ročníkov na vysokej škole. Keďže môj otec sa celý svoj profesijný život venoval výrobe ocele, najskôr som si myslel, že sa moje štúdium bude uberať týmto smerom. Ale tým, ako som spoznával jednotlivé katedry na fakulte a ich študijný program, najviac ma zaujala špecializácia Katedry tvárnenia kovov. Bolo to z viacerých dôvodov. Najdôležitejšie asi bolo, že na výrobu finálneho kovového výrobku po tvárnení za tepla, prípadne za studena, je nutné pochopiť všetky súvisiace procesy. Tie, ktoré tvárneniu kovu predchádzajú, aj tie, ktoré po ňom nasledujú. Oslovila ma teda komplexnosť tohto zamerania. K môjmu rozhodnutiu prispelo aj personálne zloženie pedagógov na vtedajšej katedre.
Kde ste pracovali po skončení vysokoškolského štúdia?
– Do prvého zamestnania som nastúpil už počas štúdia posledného semestra na univerzite. Pracoval som ako technik pre zahraničnú spoločnosť v oblasti žiaruvzdorných materiálov pre oceliarne. Hoci toto zameranie bolo odlišné od toho, ktoré som vyštudoval, vďaka poznaniu súvislostí pri výrobe a spracovaní kovov nebol pre mňa problém zabezpečovať a vyhodnocovať aplikácie žiaruvzdorných materiálov pre rôzne oceliarne na Slovensku aj v okolitých štátoch. Po troch rokoch na tejto pozícii som sa rozhodol pre zmenu. Nastúpil som na investičné oddelenie v cementárni v Turni nad Bodvou. Po pár mesiacoch som dostal ponuku zo Železiarní Podbrezová nastúpiť do dcérskej spoločnosti ŽP Prako. Spočiatku som sa venoval výrobe a investíciám, ale po personálnych zmenách v tejto spoločnosti som začal pôsobiť ako obchodný riaditeľ.
Získané skúsenosti ste sa teda rozhodli uplatniť v našich železiarňach. Čo vás k tejto zmene viedlo a akými pozíciami ste prešli?
– Začiatok krízy v strojárskom a hutníckom odvetví priemyslu v roku 2008 a jej vyvrcholenie v roku 2009 postihlo našu vtedajšiu spoločnosť ŽP Prako o to bolestnejšie, že sa práve nachádzala v období reštrukturalizácie. Mali sme naštartované projekty pre automobilový priemysel a dodávateľov pre železnice. Kríza sa však postarala o to, že dodávky v oboch segmentoch klesli na minimum. Po rozhodnutí o zastavení výroby v ŽP Prako som dostal ponuku od Železiarní Podbrezová na pozíciu vedúceho dispečerského oddelenia a od roku 2012 som pôsobil ako asistent výrobného riaditeľa.
V súčasnosti ste technickým riaditeľom, pričom v minulosti ste pôsobili najmä vo výrobnej sfére. Ako by ste opísali túto zmenu, v čom vidíte hlavný rozdiel a čo je pre vás nové, možno prekvapujúce?
– Technický a výrobný úsek sú navzájom úzko previazané. Všetci pracujeme s tými istými výrobnými agregátmi. Kým výroba zabezpečuje obsluhu, nastavenie a kapacitné využívanie zariadení, technický úsek ich nákup, pravidelný servis a modernizáciu. Rozdiel je v tom, že výroba sa pozerá na výrobné agregáty z pohľadu kvality vyrobeného produktu, technici sa zameriavajú na jednotlivé komponenty zariadení, princíp ich fungovania a stav počas prevádzkovania. Jednoducho, technik musí ísť pri každom zariadení do detailu, pochopiť ako funguje, poznať jeho limity, zamerať sa na slabé miesta a pokúsiť sa ich zlepšovať. Samozrejme, platí to na všetky technologické agregáty, nielen tie vo výrobe.
Vo funkcii riaditeľa ste už štyri mesiace. Ak sa za nimi ohliadnete späť, čo vám najviac rezonuje v pamäti? Ktoré úlohy, výzvy a povinnosti ste museli vyriešiť?
– Je to jednoznačne bezprecedentná situácia na trhu s energetickými komoditami. Cenové úrovne, na ktoré sa dostala elektrická energia, zemný plyn, uhlie, ale aj povolenky oxidu uhličitého (CO2), sú úplne mimo racionálne zdôvodniteľných hladín. Za účelom zabezpečenia čo možno najlepších podmienok pri dodávkach elektrickej energie, sme zrealizovali tender na dodávku elektriny do ŽP a.s. V súčasnosti sme vo finálnom štádiu rokovaní s vybraným dodávateľom. Výsledkom bude podstatne flexibilnejší nákup, ale aj odpredaj elektrickej energie v prípade jej prebytku a z toho vyplývajúce nemalé finančné úspory.
Čo je v súčasnosti prioritou a aké sú vaše plány do budúcnosti?
– Blíži sa koniec roka a v technickom úseku sumarizujeme investičné akcie a požiadavky na generálne opravy, ktoré budeme realizovať v budúcom roku. V princípe ale pôjdeme aj naďalej cestou automatizácie výrobných a technologických agregátov.
Musíme sa zamerať aj na energetickú efektívnosť zariadení a realizovať ich modernizáciu s cieľom ďalšej úspory elektrickej energie, zemného plynu a zníženia emisií CO2. Budeme tiež hľadať spôsoby zefektívnenia jednotlivých procesov v rámci technického úseku.
Prezradíte nám niečo zo svojho súkromia? Aké sú vaše záľuby a čo robíte vo voľnom čase?
– Vo voľnom čase sa venujem predovšetkým svojej rodine a snažím sa aj pravidelne športovať. Mám rád prírodu, chodím na turistiku, pri ktorej dokonale zrelaxujem. Zo športu v lete preferujem inline korčuľovanie a v zime sa rád prebehnem po kopcoch na bežkách.
