K jedným z najkrajších kútov Slovenska patrí nesporne Národný park Malá Fatra. V jeho srdci sa nachádza Vrátna dolina, vzdialená od Terchovej (preslávenej Jurom Jánošíkom) tri kilometre.
Je to v tejto lokalite najnavštevovanejšia dolina, poznamenaná aj poveternostnými vplyvmi. Sedem rokov dozadu tam došlo k rekordnému úhrnu zrážok, čo zanechalo obrovské majetkové škody, na spodnej stanici lanovky padlo za obeť mimochodom aj päťdesiat osobných automobilov.
Cieľom turistických trás vo Vrátnej doline sú Paseky, Poludňový Grúň a Chleb. Ak chcete relaxovať a oddychovať, vyberte sa na Paseky alebo Poludňový Grúň. Ak sa chcete pokochať nádherným výhľadom, zvoľte si Chleb s nadmorskou výškou 1 647 metrov. Vyveziete sa do Snilovského sedla lanovkou a pokračujete vyznačenou trasou. Ak ste sa vybrali na náročnejšiu pešiu turistiku, popri lanovke je sprístupnený turistický chodník, ktorým sa dostanete až do Snilovského sedla. Tam je východisko pre veľké množstvo turistických trás. Môžete vyjsť aj na Veľký Kriváň. Je najvyšším vrchom Malej Fatry s nadmorskou výškou 1 709 metrov. Je to miesto, kde máte možnosť vidieť okolité končiare, ako je Malý a Veľký Rozsutec, Chleb, Kľak, Martinské hole a ak je dobrá viditeľnosť, aj Ďumbier. Po hrebeni sa dostanete na Stoh, ktorý má 1 608 metrov nadmorskú výšku.
Nie prvýkrát bol cieľom našej víkendovej turistiky Chleb a Veľký Kriváň. Mali sme v pláne vyviesť sa lanovkou do Snilovského sedla, no skrížilo nám ho počasie. Hoci bola obloha nádherná modrá, dlhý rad čakajúcich na lístky na lanovku zostal sklamaný z oznámenia, že pre veľký vietor nebude premávať.
Zo spodnej stanice lanovky sme nepoznali trasy, kade by sme sa mohli vybrať na náhradnú turistiku, tak sme sa pustili po chodníku vľavo od parkoviska a po chvíľke kráčania sme si prečítali, že smerujeme na Chatu Grúň. Cestička nenáročná, skalnatá, miestami prerastená konármi starých stromov sľubovala peknú trasu. Iste v minulosti viedla lesom, no teraz, v dôsledku kalamity, cestou sa nám naskytal smutný pohľad na vyrúbaný, ale už vyčistený les. Kráčali sme tak zhruba 45 minút, až sme sa naraz ocitli na prekrásnej lúke. Len v máji býva tráva sfarbená tou nádhernou zeleňou. V strede lúky je chata a za ňou kopec Poludňový Grúň. Tam sme chvíľu pobudli, a vracali sme sa späť s dobrým pocitom. Hoci sme mali predstavy, že dnes sa pokocháme pohľadom na známe končiare, aj tento výlet nás obohatil. Nebola to síce náročná túra, ale stretávali sme milých ľudí, každý sa každému prihováral, čo v našich končinách nie je zvykom a nadobudli sme pocit, že možno k tomu prispela tá dlhodobá izolácia.
