Prvý vianočný darček si za pracovnú vernosť prevzalo päťdesiatsedem zamestnancov Železiarní Podbrezová a.s. a dcérskych spoločností – ZANINONI Slovakia, s.r.o. a ŽP Informatika s.r.o, tri dni pred Štedrým dňom. V Dome kultúry ŽP im ďakovné listy za vernosť firme a náramkové hodinky odovzdali členovia predstavenstva Ing. Mária Niklová a Ing. Miloš Dekrét. „To najcennejšie čo železiarne majú, je štastie na ľudí, odborníkov z rôznych oblastí našej hutníckej výroby. Ďakujeme za vašu vernosť a podiel na rozvoji spoločnosti…,“ povedal v príhovore k jubilantom Ing. Ján Banas, predseda Dozornej rady ŽP.
Čo sa zmenilo odvtedy, ako ste nastúpili do železiarní?
Dušan BÚDA, majster oceliarne
– V roku 1986 som nastúpil k martinkám a po prechode zo siemens-martinskej výroby ocele na elektrooceľ som začal pracoval pri novom agregáte. Postúpil som aj profesijne z predáka na majstra. Prechod zo siemensmartinskej výroby ocele na elektrooceľ priniesol aj najzásadnejšiu zmenu pre nás oceliarov, znamenal prechod od fyzicky náročnej práce na plnú automatizáciu – ovládanie výrobných procesov prostredníctvom výpočtovej techniky z velínov. To, aby bol človek v práci spokojný, ovplyvňujú aj vzťahy na pracovisku. Náš kolektív oceliarov je výborný. Železiarne sú mojim jediným zamestnávateľom, mojou druhou rodinou a až dnes si plne uvedomujem, že tu pracujem už tridsať rokov.
Dušan GUTTA, univerzálny frézar centrálnej údržby
– Aj pre mňa sú podbrezovské železiarne prvým a jediným zamestnávateľom. Nastúpil som do nástrojárne, po pol roku som prestúpil do mechanickej dielne. Vnímal som zmeny spolu s modernizáciu jednotlivých výrobných prevádzkarní. Od roku 1986 sa ich udialo veľa – dostavba nového závodu, prestavba elektrooceliarne s novou EOP, transformácia na akciovú spoločnosť a v neposlednom rade veľká rekonštrukcia ZPO a zariadenia na odprášenie v roku 2013. Spolu s modernizáciou železiarní sme odborne rástli aj my. Môžem povedať, že práca frézara ma baví, že som profesijne dozrel a dnes už môžem odovzdávať svoje skúsenosti mladším kolegom. Sme malý kolektív, v ktorom sa všetci navzájom poznáme, vieme si pomôcť, a to je to najdôležitejšie.
Ing. Anna ŠTULAJTEROVÁ, projektantka odboru technického a investičného rozvoja
– Po vysokoškolskom štúdiu som nastúpila do Švermovych železiarní, do kolektívu projektovej zložky pod vedením Ing. Jána Ježeka a prešla rôznymi pracovnými skupinami, v ktorých vzťahy boli výborné. K zmenám došlo napr. v pracovných prostriedkoch, my sme prešli od rysovacích tabúľ k výpočtovej technike, ktorej software je potrebné neustále upgradovať, aby sme boli na pulze doby. Pracujeme v oblasti stavebných úprav menšieho rozsahu, podieľali sme sa na úprave takmer všetkých administratívnych budov v starom i novom závode, napr. naposledy na projektovej dokumentácii priestorov v budove múzea pre oddelenie propagácie, zdravotného strediska, alebo budove dopravy. Sú to však aj zákazky pre dcérske spoločnosti ŽP Šport, Tále, ale spolupracujeme aj pri rôznych technologických zmenách vo výrobných prevádzkach.
V tento deň prajem železiarňam , aby aj v budúcnosti mali takých zamestnancov, ako sú dnešní tridsaťroční jubilanti, oddaných a zanietených pre svoju prácu. Aby aj mladí ľudia mali tú pracovnú výdrž, zostali firme verní, a čo je hlavné, aby ich práca bavila tak, ako nás.
Ing. Ján URBAN, konštruktér strojov a zariadení centrálnej údržby
– Ako technik si všímam hlavne technické veci a čo sa mi vždy veľmi páčilo je, že v železiarňach sa neustále modernizuje. Náš kolektív sa na týchto zmenách podieľa a mňa osobne táto práca zaujíma a naplňa. Z dnešného pohľadu som rád, že po základnej vojenskej službe som nastúpil do konštrukcie Švermovych železiarní a tento útvar je mojim prvým a jediným pracoviskom. Celý život som sa o technické veci zaujímal a práca konštruktéra sa stala aj mojim koníčkom. Pri tejto príležitosti by som chcel do ďalších rokov Železiarňam Podbrezová zaželať, aby zachytili najmodernejší vývoj, aby výdobytky vedy a techniky prenášali do modernizácie svojej výroby a tak ostali na svetových trhoch konkurencieschopné. Vývoj v okolitých krajinách ide neustále dopredu a verím, že modernizácia tejto minihuty bude pokračovať.
Bc. Vanda KUPCOVÁ, ekonóm výrobnej účtarne ťahárne rúr
– Moje prvé pracovisko bolo v Banskej Bystrici, kde som pracovala ako mzdová účtovníčka pre školstvo, ale stále ma to ťahalo domov a do železiarní, ktoré som poznala od svojich 15-tich rokov z brigád. Poznala som tu veľmi veľa ľudí a chcela som tu aj pracovať. Zmeny prebiehali aj tam, kde som pracovala. V apríli 1986 som nastúpila do centrálnej údržby v novom závode, po pol roku som prešla do podnikových novín a po materskej, v roku 1992, som začala v nástrojárni. Po konkurze som robila v odbyte, kde som mala na starosti akreditívy a v 1994 som začala robiť vo zvarovni rúr veľkých priemerov ako výrobná účtovníčka a skladníčka. Zvarovňa rúr veľkých priemerov bola mojou srdcovou záležitosťou. Neskôr bola pridružená do druhovýroby a po zrušení zvarovne bola druhovýroba začlenená do ťahárne rúr. Takže som sa vrátila na nový závod a v ťahárni rúr pracujem dodnes. Keby som to mala zhrnúť, železiarne boli a sú pre mňa po pracovnej stránke všetkým, mojou srdcovkou, životnou a pracovnou istotou. Našla som tu veľa dobrých ľudí, ktorí mi v ťažkých životných situáciach veľmi pomohli – ako kolegovia, tak aj vedenie spoločnosti. Ocenenie 30-ročnej práce si veľmi vážim, a aj napriek tomu, že som vedela, že dostanem hodinky, veľmi ma to dojalo.
Michal TKÁČIK, inštalatér – potrubár v energetike
– V energetike pracujem odvtedy, ako som skončil učňovku Pozemných stavieb v Banskej Bystrici, kde som sa vyučil pre Švermove železiarne. Za tých tridsať rokov som nadobudol profesijnú zručnosť v kolektíve Janka Fabriciusa a ďalších starších zamestnancov, ktorí nás, mladých, zaškoľovali. Zamestnanie, to nie je len práca, ale jednoznačne ľudia a kolektív, a ja som v tom mojom spokojný. Keď som nastúpil k vodárom, bol tento kolektív rozdelený na vodárov pre nový a starý závod. V novom závode nás vtedy bolo okolo tridsať a obhospodarovali sme túto časť železiarní. V súčasnosti sú kolektívy zlúčené do jedného a dnes robíme údržbu v starom, aj v novom závode, na golfe, štadióne, hrade Ľupča atď. Podieľame sa na prácach, vyplývajúcich zo všetkých investičných akcíí, napr. zinkovňa, galvanická linka, potrubie na Skalici… Sme všestranní a priznávam, že po toľkých rokoch už ten strach z novej práce opadol, ale o to väčšia je zodpovednosť. Zmenila sa situácia aj v tom, že dnes už my odovzdávame svoje skúsenosti mladším, ale aj tu cítiť zmeny. Napríklad v prístupe k práci. Ja som sa po nástupe chcel naučiť všetko, ale to „chcenie“ súčasným mladým ľuďom akosi chýba. Keď je chuť niečo sa naučiť, urobíte z murára inštalatéra, ak chýba, nepomôže ani to, že sa v tej profesii vyučil.
Ivana SOJAKOVÁ, ŽP Informatika s.r.o.
– Nastúpila som do železiarní v marci 1986 do údržby a po mesiaci som prešla do personálneho odboru. Po troch rokoch som nastúpila do informatiky, ktorá v nasledujúcich rokoch prešla rôznymi zmenami. Po personálnej i organizačnej stránke sa toho veľa zmenilo, informatika bola začlenená do akciovej spoločnosti GAMO, neskôr sa transformovala na dcérsku spoločnost železiarní – ŽP Informatika s.r.o. Kolektív, ktorý bol vždy súdržný a s ambicióznymi mladými ľuďmi, sa za tých tridsať rokov podstatne zmenil. Mnohí už odišli na zaslúžený dôchodok a pribúda mladšia generácia informatikov. Ja osobne sa však stále cítim byť železiarkou, veď železiarne pre mňa vždy znamenali a znamenajú istotu zamestnania.
