Podbrezovské železiarne majú dlhú históriu. Za desaťročia svojej existencie sa vo fabrike vystriedali celé generácie pracovníkov. Bývalí zamestnanci často spomínajú na časy, keď si na živobytie zarábali práve v hutníckom závode na Horehroní.
Zísť sa, oživiť spomienky a porozprávať sa – to boli hlavné myšlienky stretnutia bývalých hutníkov z Brezna, ktorí v minulosti pracovali v Podbrezovej a dnes si užívajú zaslúžený dôchodok. S nápadom zorganizovať stretnutie prišli Vladimír Škultéty a Elena Kolárová. Obaja boli pred niekoľkými rokmi taktiež súčasťou rodiny železiarov. Počtom neveľká skupinka mala o čom debatovať, roky strávené v železiarňach zanechali v ich mysliach mnoho príhod a zážitkov.
„Minulý rok ma pozvali spolužiaci zo strednej školy na spoločné stretnutie. Bol som prekvapený, lebo prišlo asi sedemdesiat alebo osemdesiat ľudí. Išlo o bývalých členov Federácie strojvodcov a vlakových čiat zo Slovenska. Podobné stretnutia organizujú každý rok. Povedal som si, prečo neurobiť niečo podobné aj na Horehroní. Veď v regióne je veľa hutníkov, ktorí pracovali v Podbrezovej. Tak sme sa pustili do organizácie, pričom sme nevedeli, aký bude ohlas na náš nápad,“ povedal Vladimír Škultéty, ktorý pracoval v Železiarňach Podbrezová ako psychológ.
„Z Brezna pochádza veľa bývalých zamestnancov podbrezovských železiarní. Chceli sme sa zísť a pospomínať.
Nemáme vhodný priestor, aby sme podobné stretnutie pripravili pre všetkých bývalých pracovníkov z regiónu. Preto sme sa rozhodli zatiaľ iba pre Brezňanov. Uvidíme, možno v budúcnosti pozveme aj priateľov, ktorí žijú mimo nášho mesta,“ pokračoval.
Naši bývalí kolegovia v družnej debate rozoberali mnohé témy, no predovšetkým spomínali na časy, keď boli zamestnancami podniku. V pamäti im zostali spomienky na príjemné i ťažšie časy. Zhodli sa však, že tie najkrajšie momenty si v srdciach nesú celý život.
„Dnešné stretnutie je takým prvým pokusom, preto nás ani nie veľa. Pýtal som sa zúčastnených, či sa do organizácie pustíme aj o rok. Odpovede boli kladné, dokonca niektorí by pomohli s prípravou a oslovili by i ďalších našich bývalých kolegov. Takže verím, že sme započali peknú tradíciu,“ uzavrel V. Škultéty.
