Krňačky, krnohy, krne. Jednotný názov pre historické sane, ktoré boli v minulosti veľkým pomocníkom pri zvážaní dreva alebo sena. Dnes by sme už sotva našli niekoho, kto na mohutných saniach prepravuje akýkoľvek náklad. Napriek tomu úplne nezapadli prachom a vo viacerých častiach Slovenska sa konajú preteky na týchto historických unikátoch.
Krňačky na naše územie doviezli drevorubači z Tirolska ešte za čias Mateja Korvína. Netradičný dopravný prostriedok sa u nás rýchlo udomácnil a zvlášť Horehronie bolo regiónom, kde boli súčasťou mnohých gazdovstiev. Silný chlap na nich odviezol aj kubík dreva. Pravda, ak bol šikovný, mal zručnosť a pevné nohy. Inak by ho prevalcovali a zaborili do hlbokého snehu.
Krňačky slúžili aj v iných krajinách. Napríklad vo Švajčiarsku, Nemecku, ale i v Česku či Poľsku taktiež pomáhali tamojším drevorubačom a sedliakom pri práci. Hoci dnes už svoj účel neplnia, stále sa tešia priazni, ale v inej podobe – súťažnej. Obľúbené preteky na drevených saniach sú plné adrenalínu, zábavy, ale aj emócií. V našom regióne ich roky organizujú nadšenci a milovníci krní.
Počiatok tradície má úsmevný nádych. Nie nadarmo sa hovorí, že najlepšie nápady vznikajú v krčme. A tak aj tamojší chlapi pri pálenke dumali, podpichovali sa a každý chcel dokázať, že on vie na krňačkách jazdiť najrýchlejšie. Našťastie, chlapská súťaživosť a idea sa neutopili v prázdnych pivných rečiach.
„Všetko sa upieklo ešte v roku 1957 v jednej krčme v dedinke Turecká. Chlapi si zmysleli, že usporiadajú preteky na krňačkách. A tak sa aj stalo. Tradícia trvá už viac ako šesť desaťročí. Neskôr sa nápad rozšíril do mnohých kútov nášho regiónu. Spomeniem mestá a dedinky ako Ľubietová, Beňuš, Kordíky, Valaská, Brezno, Mýto pod Ďumbierom, Podlavice, Staré Hory, Polomka, Šumiac, Telgárt, Heľpa a taktiež Chopok. Súťažilo sa aj v Banskej Štiavnici. Nie všetky podujatia vydržali, niektoré sa už neorganizujú,“ povedal Peter Trajteľ, bývalý zamestnanec podbrezovských železiarní a jeden zo zanietených pretekárov a organizátorov krňačkových pretekov.
Preteky sú veľkou zábavou
Spustiť sa dole strmým svahom, správne sedieť a ovládať sane nie je také jednoduché. Nečudo, že pri pretekoch vidíme aj nehody. Našťastie, väčšinou sa pri nich nestávajú vážnejšie úrazy.
Nejde však len o bezhlavé púšťanie sa dole kopcom s nádychom recesie. Viacerí netušia, že krňačkové preteky majú svoje pravidlá a organizuje sa aj Slovenský pohár počas celej sezóny. „Jazdia dvojice mužov alebo žien, no máme aj mix. Na konci sezóny sú vyhodnotené tri najlepšie dvojice vo všetkých kategóriách,“ vysvetľuje systém P. Trajteľ, ktorý doplnil, že preteky na krňačkách sú športovo-kultúrnym podujatím.
„Tak to vnímame aj u nás na Horehroní. Mnohí prídu v krojoch, zahráme, zaspievame, stretneme sa a pohostíme. Je to zábava.“ Len pre doplnenie, dĺžka súťažnej trate je rôzna, no mala by mať aspoň jeden kilometer. „Ale na Chopku je trasa poriadne dlhá, má niekoľko kilometrov,“ upozornil dlhoročný jazdec.
Podobne ako iné sféry, aj preteky na krňačkách výrazne ovplyvnila pandémia. Mnohé z nich sa kvôli nariadeniam nemohli uskutočniť.
„Kalendár pretekov máme urobený, ale nevieme, čo sa nám podarí. Radi by sme pretekali aj tam, kde sme posledné dva roky nemohli. Uvidíme…“ povedal P. Trajteľ. Problémom sú aj slabšie zimy v posledných rokoch. Väčšina tratí je závislá iba od prírodného snehu.
„V Polomke, Mýte pod Ďumbierom či Telgárte jazdíme na lyžiarskom svahu, takže nám pomôže umelý sneh. Horšie je to na svahoch, kde sme závislí na prírode. Príprava každých pretekov trvá dlhšie. Nedajú sa zorganizovať zo dňa na deň,“ upozornil.
Staršie ako samotní jazdci
Netradičné preteky majú stále dostatok nadšencov. Raritou je, že niektoré sane majú aj sto rokov. „Sú staršie ako samotní pretekári. Tie najstaršie sú dokonca vyrobené bez jediného klinca. Aj dnes sa ešte krňačky vyrábajú. V okolí je niekoľko chlapov, ktorí doma majstrujú, opravujú a vyrábajú tieto historické dopravné prostriedky. Dnes nie na zvážanie dreva, ale na športovanie,“ pokračoval P. Trajteľ.
Zaujímavosťou je tiež fakt, že krňačky boli v minulosti robené z jedného kusa dreva. Šikovní chlapi bez použitia akéhokoľvek stroja ručne rezali, tvarovali a skladali jedinečný dopravný prostriedok. Musel byť pevný, aby vydržal niekoľko zím a veľkú váhu nákladu. Fušerská práca v tomto prípade nemala miesto, inak by sa mohla jazda skončiť pohromou.
„Využívali celý kmeň stromu, ktorý rástol v strmom zraze na svahu. Jeho štruktúra bola poznačená silným vetrom a snehom, a tak mal potrebné zakrivenie, ideálne pre výrobu týchto saní. Výroba bola časovo náročná. Chlapi museli najskôr v ťažkom teréne nájsť vhodný strom a až potom drevo obrábať,“ nazrel do minulosti P. Trajteľ. Postupne sa už sane skladali a vyrábali z viacerých kusov. Najčastejšie išlo o buk, javor, jaseň, ale niektorí využívali aj brezu.
Dedičstvo našich predkov
Krňačky neprinášajú len zábavu, ale uchovávajú tiež spomienky na našich predkov. Tí vynakladali obrovské množstvo úsilia a energie, aby z náročného terénu dopravili náklad na určené miesto. Išlo o nebezpečnú prácu a pri nešťastnej náhode alebo chybe mohlo dôjsť k tragédii. Je chvályhodné, že aj takýmto spôsobom myslíme na dedičstvo a spomíname na náročnú prácu prarodičov.
„Záľuba v jazde na krňačkách sa dedí z generácie na generáciu. Dnes je to už len o pretekoch. Musíme si však uvedomiť, že v minulosti neboli symbolom zábavy, ale ťažkej práce. Až neskôr sa začalo s pretekaním. Súťaže organizovali iba nadšenci, postupne sa ich zúčastňovali aj takí, ktorí si chceli divokú jazdu vyskúšať. Našu základňu tvoria ľudia v strednom a vyššom veku, no nájdu sa aj mladší. Je ich však menej, keďže mnohí sú rozutekaní po svete,“ dodal na záver P. Trajteľ.
Krňačky majú zaujímavú históriu. Je len na ľuďoch, či milú a populárnu tradíciu zachovajú aj pre budúce generácie. Bola by škoda, keby sme sa o jazde na starých saniach dozvedali už len z historických knižiek. Nadšenci, podobní Petrovi Trajteľovi a jeho kamarátom urobia všetko pre to, aby sa jazda, no predovšetkým spomienka na minulosť zachovala aj pre budúce generácie.
Konečne sa dočkajú aj súťažných pretekov
Hoci posledné sezóny boli veľmi náročné a zorganizovať preteky bolo prakticky nemožné, zdá sa, že konečne aj milovníkom krňačiek svitá na lepšie časy. Svahy ešte stále pokryté snehom ožijú rýchlou jazdou, adrenalínom a súťažným napätím.
Už 26. februára sa uskutočnia odložené preteky v obci Beňuš.
Na svoje si prídu diváci aj 5. marca v neďalekom Hronci, kde organizujú podujatie s názvom Krne 22 – sánkovačka na krniach. Jazdci sa stretnú v lyžiarskom stredisku Hlobišov.
Registrácia pretekárov prebieha v čase od 11. do 12. hodiny, štart súťaže je naplánovaný na 13. hodinu.
Všetci milovníci zábavy a historických saní sú srdečne pozvaní.
