V utorok, 17. októbra, sa v Jasení konal vedecký seminár „Keť som išiou čes tú horu…,“ ktorý bol organizovaný pri príležitosti 100. výročia narodenia Dušana Randušku, významného výskumníka, fotografa, vysokoškolského pedagóga a zakladateľa stanovištného prieskumu lesov Slovenska.
Hlavným organizátorom a odborným garantom seminára bol profesor Peter Urban z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý oslovil vedenie Súkromnej spojenej školy Železiarne Podbrezová (SSŠ ŽP) s návrhom na spoluprácu.
Pomáhali žiaci i pedagógovia
Dušan Randuška mal silnú väzbu k Železiarňam Podbrezová. Zapojenie školy umožnilo žiakom a pedagógom kontakt s akademickým prostredím a zároveň im sprístupnilo najnovšie poznatky v danej vedeckej oblasti. Taktiež im bola sprostredkovaná priama nadväznosť školskej environmentálnej výchovy na reálnu prax. Žiaci SSŠ ŽP prispeli k zorganizovaniu seminára vyčistením lesnej cesty, sprístupňujúcej Národnú prírodnú rezerváciu (NPR) Pod Latiborskou hoľou a pripravili aj trasu exkurzie v jej území. Pedagogickí zamestnanci pomohli pri samotnej organizácii podujatia a do odbornej časti prispeli prezentáciou aktuálnej spoločenskej témy – Priemyselné metódy ochrany prírody.
Dve časti seminára
Samotný seminár bol rozdelený na dve časti. Prvou bola exkurzia na územie NPR Pod Latiborskou hoľou. Rezervácia bola založená na podnet docenta Randušku, pričom predstavuje ojedinelý ucelený komplex prirodzených lesov na južnej strane západnej časti Nízkych Tatier.
Následne sa na obecnom úrade v Jasení konala odborná časť seminára, na ktorej odzneli viaceré zaujímavé prednášky, spojené s významnou osobnosťou Dušana Randušku. Po jednotlivých príspevkoch bola otvorená tvorivá diskusia. Vzišli z nej mnohé podnetné nápady a názory, ktoré budú súčasťou zborníka odprezentovaných vedeckých prác.
Vedecký seminár v Jasení úspešne splnil poslanie priblížiť život a veľkosť osobnosti docenta Randušku a zároveň pripomenul potrebu spolupráce vedeckých obcí pri zachovávaní lesov na Slovensku a v neposlednej rade histórie nášho regiónu a krajiny.
Organizátormi podujatia boli Obec Jasenie, Správa Národného parku Nízke Tatry, Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Národné lesnícke centrum – Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen, Súkromná spojená škola Železiarne Podbrezová a Oblastná organizácia cestovného ruchu Horehronie.
Dúfajme, že sa nám aj v budúcnosti podarí žiakov zapojiť do zorganizovania podobných seminárov, v rámci ktorých si pripomenieme ďalšie významné osobnosti nášho regiónu, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj v oblasti baníctva, hutníctva, strojárstva a energetiky.
| Kto bol Dušan Randuška?
Už počas vojny Randuška študoval lesné inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Počas štúdií praxoval u Júliusa Chovanca v horárni pod Obrubovancom v Čiernom Balogu. Keď Chovanec prešiel k Jegorovovej partizánskej skupine, Randuška sa vrátil doštudovať do Bratislavy. No tam bolo jeho hlavnou úlohou roznášať „svadobné oznámenia“, ktoré boli v skutočnosti správami od partizánov. Pracoval na viacerých miestach, absolvoval niekoľko stáží, bol vedúcim Katedry botaniky a fytocenológie, neskôr na Katedre prírodného prostredia na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Počas svojej praxe nafotil veľké množstvo jedinečných fotografií rastlín a drevín, ktoré ako autor a spoluautor postupne publikoval vo veľmi obľúbených a odborne vysoko cenených a vyhľadávaných atlasoch. Počas svojho života vydal mnoho odborných publikácií a kníh. Do dôchodku odišiel v roku 1986 a zaslúžený odpočinok si užíval hlboko v Jasenskej doline v Nízkych Tatrách, v peknej drevenej chalupe, postavenej na samote zvanej Školníkova lúka. Zomrel 22. mája 2017 vo veku nedožitých 94 rokov. |
Narodil sa 24. júla 1923 v Slovenskej Ľupči. Jeho otec od roku 1926, teda od spustenia prevádzky Hydrocentrály (HC) v Jasení, pracoval v elektrárni ako elektrikár a predák a dlhé roky viedol jej pracovný kolektív. Docent Randuška preto od útleho detstva vyrastal v jednom z pohotovostných bytov HC Jasenie. Jeho otec bol vo voľnom čase zanietený divadelný ochotník, ktorý okrem samotného hrania vyrábal divadelné rekvizity a pre svojho syna veľmi zaujímavé mechanické hračky. Jeho mama sa okrem bežných domácich povinností venovala záhradníctvu. Mala blízko k prírode a chovala včely. Práve vďaka včelám bola známa výrobou slávnej Randuškovskej medoviny pre deti a aj dospelých.