To, že je Veľká noc pohyblivým sviatkom, bolo zavedené v roku 325. Dnešnému najväčšiemu kresťanskému sviatku predchádzali jarné zvyky našich predkov, ktorí na jar vítali príchod nového hospodárskeho roka. Na Slovensku bola Veľká noc vždy bohatá na tradície a zvyky, no postupom času sa z našich domácností vytratili, hoci jej symboly stále pretrvávajú. Aká bola Veľká noc kedysi a aká bude tá tohtoročná?
Veľká noc sa spája so starými zvykmi mágie, kedy predkovia chceli rôznymi úkonmi zabezpečiť ľuďom aj zvieratám zdravie a hospodárstvu prosperitu. Príchod jari pre nich znamenal výnimočnú chvíľu. Jarou začínal nový rok, prebúdzala sa príroda a ľudia verili, že im novoročie prinesie dostatok darov prírody, aby bola pre nich ďalšia zima ľahšia. Zároveň verili, že zima so sebou odnesie aj všetko zlé. Preto aj vítanie jari muselo mať striktný priebeh a tradície sa museli dodržiavať. Závisel od nich totiž ďalší život roľníkov. V duchu motta: “Poznajme minulosť, aby sme si lepšie vedeli vážiť prítomnosť a pochopiť budúcnosť“, si niektoré z nich pripomenieme.
Veľkonočný týždeň
V období veľkonočných sviatkov sú dni, ktoré majú svoj význam. Ide o Svätý týždeň, čo je posledný týždeň Ježiša na zemi. Tento týždeň postupným rozširovaním kresťanstva v našich končinách splynul so starými pohanskými zvykmi našich predkov.
Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, ktorá sa pôvodne volala nedeľa paliem, pretože nimi vítali Ježiša pri príchode do Jeruzalema. U nás sú to tzv. bahniatka, ktoré symbolizujú prvú jarnú zeleň. V minulosti ich ľudia, po príchode z kostola domov, zakladali za sväté obrazy, zrkadlá alebo nado dvere. Mali dom a jeho obyvateľov po celý rok chrániť pred všetkým zlým, najmä proti prírodným živlom.
Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Zelený štvrtok zväzuje zvony – utíchnu od tohto dňa až do veľkonočnej nedele. Namiesto zvonov však po dedinách bolo počuť rapkáče a klopačky, ktoré ohlasovali príchod sviatkov a podľa starých zvykov odháňali zlé sily.
Počas troch dní, keď boli zvony zviazané, sa využívala mágia podobnosti – ľudia sadili hrach, mak a bôb, aby sa tiež dobre „zviazali“, aby dobre rástli. Jedlo bolo pôstne, symbolicky zelené – špenát, šťaveľ či žihľava mali ľuďom zabezpečiť zdravie po celý rok.
Po všetky sviatočné dni ľudia pripisovali magickú moc vode, preto sa v nej zavčas rána umývali, aby zmyli všetky choroby a ochránili sa pred zlými čarami. Verilo sa, že voda má zázračné účinky aj na statok. Magický obrad umývania sa spájal s vrúcnou prosbou, modlitbou.
Veľký piatok je spojený so smrťou Ježiša Krista. Zároveň mal aj veľkú magickú moc. Rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, čo sa považovalo za ochranu pred kožnými chorobami. Dievky mali mať hladkú tvár, sviežosť a krásu po celý rok. V tento deň bolo dobré napríklad aj ostrihať sa, vlasy potom vraj celý rok rýchlejšie rástli.
Veľký piatok bol tiež vhodný na štepenie stromčekov, inak platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli. Zem a pôda sa doslova nemohli hýbať, inak by to privolalo neúrodu. Nič sa ani nepožičiavalo. Požičaná vec sa mohla stať škodiacim nástrojom v rukách bosorky. Ďalšou poverou bolo, že v noci na Veľký piatok sa otvárala zem, aby vydala svoje poklady statočnému a smelému človeku čistého srdca.
Biela sobota prináša svetlo – vzkriesenie. Po západe slnka sa zapaľoval posvätný oheň (tzv. pálenie Judáša). Ráno a predpoludnie sa využívali na domáce práce – chlapci dokončovali korbáče a dievčatá kraslice. Mäso sa mohlo jesť až po návrate zo slávnosti Vzkriesenia. Na stole nesmeli chýbať vajíčka – symbol nového života a plodnosti. Vajíčko gazda rozdelil medzi všetkých, aby rodina ostala súdržná. Jedli sa klobásky, údené mäso, huspenina, chlieb a koláče. Podľa regiónu to bola napríklad sliepka, hus, jahňacina či kozľacina.
Pre kresťanov je najväčší sviatok v roku veľkonočná nedeľa – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ústredným bodom veľkonočnej nedele je slávnostná „veľká“ svätá omša. Gazdiné prinášali do kostola na posvätenie chlieb, šunku, klobásy, maslo, tvaroh, vajíčka, soľ, chren, koláče alebo veľkonočné obradové pečivá, fľašu vína či pálenky. Posvätenému jedlu sa pripisovali magické vlastnosti, preto sa z neho dávalo aj dobytku, aby sa mu dobre darilo po celý rok. Obed bol sýty. Zvyčajne slepačia polievka a pečené bravčové mäso.
Potom nasledoval veľkonočný pondelok, čo už pre mnohých znamenalo zábavu. Chlapci chodili šibať a polievať dievčatá. Na západnom Slovensku sa šibalo bez oblievačky, na východe naopak a u nás, v strede Slovenska, sa oba zvyky spojili.
Voda mala ozdravujúcu a očistnú silu. V predkresťanskom období sa oblievaním dievčat a žien mala na ne preniesť práve táto sila. Dotyk mladých prútikov vŕby, plných sily a miazgy mal na ne preniesť ich plodnú silu.
Chlapci chodil v skupinách a okrem svojich korbáčov niesli aj jeden veľký, spoločný, na ten im dievčatá uväzovali stužky. Ak mal mládenec s dievčinou vážnu známosť, prišiel sám. Rodiny, kde mali dievky na vydaj, dávali šibačom aj peniaze, aby mali za čo večer zorganizovať zábavu. Dievčatá mali na zábavu vstup zadarmo.
Veľká noc v súčasnosti
Aj Veľká noc ide s dobou. Dievčatám je stále menej a menej príjemné oblievanie a novodobým veľkonočným zvykom sa stal „útek“ alebo „skrývačka“. Zvyky sa skôr dodržiavajú na dedinách ako v mestách a veľkonočné sprievody sú viac kultúrnym programom, než oslavou jari.
Veľkonočné sviatky si väčšinou ľudia spájajú so sviatočnými dňami voľna, stretnutiami rodiny a priateľov, oddychom a plnými stolmi dobrôt, či kontrolou záhradiek a chát po zimných mesiacoch. Avšak symbolika v nás stále ostala. Domácnosti máme vyzdobené, pečú sa koláče a kúpačom sa rozdávajú vajíčka a odmeny.
Otázne je, ako bude vyzerať tohtoročná Veľká noc? Vo väčšine kostolov je ticho. Momentálna situácia nedovoľuje ani väčšie rodinné návštevy, nie to ešte verejné stretnutia. Napriek tomu, že Veľkú noc po minulé roky sprevádzali isté extrémy – vždy išlo len o výkyvy počasia, nakoľko je to pohyblivý sviatok. Niekedy nás zaskočil mráz, inokedy príjemné letné počasie. Tentokrát to bude ale úplné iné.
Možno nám tohtoročná Veľká noc ukáže, že čas strávený s rodinou nie je len klišé, ale je to skutočne dôležité, že prechádzka po čerstvom vzduchu bez rúška je viac než potrebná a že rodiny sa nenavštevujú lebo musia a sú sviatky, ale preto, že chcú. Aj naše stoly budú pravdepodobne obsahovať menej jedla a menej druhov koláčov. Kúpači na dvere nezaklopú, a tak možno v budúcom roku bude povestná nepríjemná oblievačka o to viac vzácnejšia.
Nech budete prežívať veľkonočné sviatky akokoľvek, prajme si v tomto období hlavne zdravie. Vezmime si aspoň čosi od našich predkov a verme, že s príchodom jari odchádza všetko „staré“ a „zlé“ a s pribúdajúcimi slnečnými lúčmi sa aj na nás usmeje šťastie
