Pre leto sú typické búrky. Niekedy bývajú veľmi intenzívne a môžu spôsobiť škody na majetku. Vedia však aj ohroziť zdravie osôb. Počas aktuálneho leta sme mohli v našom regióne pozorovať už viacero búrok. Asi najvýraznejšia k nám prišla 8. júla a pocítili ju najmä obyvatelia Brezna. Viacerým veľké krúpy spôsobili škody na autách, domoch či úrode.
Viac o búrkach, výstrahách pred nimi, ale aj o konkrétnej búrke v Brezne sme sa zhovárali s meteorológom Cyrilom Simanom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Ako by sme mohli definovať búrku?
– Búrka je súbor elektrických, optických a akustických javov, ktoré sprevádza výskyt bleskov. Vyskytujú sa v oblakoch druhu cumulonimbus. Teda laicky je búrka vtedy, ak sa blýska a hrmí. Ak len spŕchne a nepozorujeme blesky, ide o obyčajnú prehánku. Niekedy aj tá môže byť intenzívnejšia, ale o búrke hovoríme len vtedy, keď sú prítomné i blesky.
Môžete v krátkosti vysvetliť, prečo sa búrky tvoria najmä v letnom období?
– Na vznik búrky sú potrebné tri podmienky. Prvou je dostatočný vertikálny gradient teploty vzduchu, teda jej pokles aspoň o 0,6 stupňa Celzia na každých 100 metrov. Takýto gradient vzniká väčšinou v letnom polroku (apríl až september), keď je slnko dostatočne vysoko nad obzorom a zemský povrch a následne prízemná vrstva vzduchu (niekoľko desiatok metrov nad zemským povrchom) sa prehrieva. V zimnom polroku sa vzduch v prízemnej vrstve postupne ochladzuje, keďže sú dlhé noci a cez deň je slnko nízko nad obzorom. Vznikajú skôr teplotné inverzie (dole je chladnejšie ako hore), a to úplne zabraňuje vzniku kopovitej oblačnosti a tvorbe búrok. Môžu sa však vyskytnúť aj na jeseň, v zime alebo na jar dni, keď je synoptická situácia dynamickejšia a pokles teploty s výškou je výraznejší a môžu sa tvoriť búrky.
Druhá podmienka je dostatočná vlhkosť vzduchu, pričom najlepšie je, ak v celej troposfére máme vlhký vzduch a vyskytuje sa v nej čo najmenej suchých vrstiev. Viac vodnej pary znamená viac energie pre búrku. Je potrebné dodať, že teplejší vzduch dokáže poňať viac vodnej pary, chladnejší zase menej. V zime, keď je chladnejšie, je vo vzduchu aj menej vodnej pary. A to opäť nie je dobré pre vývoj búrok. Z tohto pohľadu je tiež vhodnejšie leto ako zima (síce sa nám môže zdať, že v zime je viac vlhkosti, ale vtedy je vysoká len relatívna vlhkosť vzduchu, všetko je vlhké a nič neschne, lebo teplota kolíše okolo teploty rosného bodu, ale v absolútnom meradle obsahuje zimný vzduch oveľa menej vody ako teplý).
Treťou podmienkou je nejaký impulz, ktorý donúti časticu alebo bublinu vzduchu stúpať. Môžete si predstaviť, že vývoj búrok je zjednodušene niečo podobné, ako keď nám vrie voda v hrnci. Vznikajú teplejšie bubliny, ktoré stúpajú nahor prostredníctvom vztlakovej sily. Teplejšie bubliny majú menšiu hustotu a sú nadnášané. To sa deje aj vo vzduchu. Aby táto bublina začala stúpať, zvyčajne potrebuje nejaký impulz.
Čo konkrétne máte na mysli?
– Impulzov môže byť viac. Spomeniem napríklad studený front, lebo to je pojem, s ktorým sa už ľudia mohli stretnúť. Studený front je rozhranie oddeľujúce teplejší a chladnejší vzduch (aj iné vlastnosti sú odlišné, ale bavme sa len o teplote). Teda hustejší chladnejší vzduch sa ako klin podsúva pod teplejší vzduch. Po tomto rozhraní je vzduch nútený stúpať nahor a ak sú vhodné aj spomenuté podmienky (vlhkosť a gradient), táto bublina vzduchu (musí byť stále teplejšia ako okolie) bude ďalej stúpať a dokonca zrýchľovať. Akonáhle sa dostane do prostredia, kde je chladnejšia ako okolie, jej zrýchľovanie sa zastavuje a postupne sa jej pohyb nahor zastaví úplne, čiže vývoj búrok sa ukončuje. Niekedy narazí na nejakú inverznú vrstvu alebo sa jej podarí dostať až po tropopauzu (tam sa začína s výškou otepľovať, nie ochladzovať ako v troposfére, a tak je častica zrazu chladnejšia ako okolie, tým pádom nemôže ďalej stúpať – ona ešte chvíľu stúpa, ale len zotrvačnosťou). Fronty sa vyskytujú aj v zime, ale keďže väčšinou nie sú prítomné spomenuté podmienky, búrky sa nevytvárajú.
SHMÚ vydáva rôzne výstrahy, medzi nimi aj pred búrkami. Podľa čoho sú odstupňované? Aké sú kritériá?
– Ak sa bavíme len o búrkach, prvý stupeň vydávame, ak sú očakávané nárazy vetra od 18 do 23 metrov za sekundu, v podstate akékoľvek krúpy (od približne pol centimetra do dvoch centimetrov) a úhrn zrážok 20 milimetrov za 30 minút. Druhý stupeň je vtedy, ak sú očakávané nárazy vetra od 24 do 28 metrov za sekundu, krúpy nad 2 a pod 5 centimetrov a úhrn zrážok 30 milimetrov za 30 minút. Tretí stupeň vydávame, ak sú očakávané nárazy vetra nad 28 metrov za sekundu, krúpy 5 centimetrov a viac, úhrn zrážok 50 milimetrov za 30 minút.
V ktorom mesiaci sa podľa vašich štatistík búrky vyskytujú najčastejšie?
– Najbúrkovejšie mesiace na Slovensku sú jún a júl. O niečo menej sa ich vyskytuje v máji a v auguste. Búrková sezóna sa začína zvyčajne v apríli a trvá do septembra. V posledných rokoch sa trochu predlžuje, keď niekedy začne už v marci a trvá do októbra s tým, že občas sa búrky vyskytnú aj v zime. Asi najhoršie mesiace na vývoj búrok sú november a december.
Nedávno sa intenzívna búrka s krúpami prehnala aj Breznom. Mohli by ste nám o nej povedať viac?
– Táto búrka nebola na naše pomery ani extrémna, ani zvlášť nezvyčajná, aj keď bola silná. Spôsobila i škody, či už vetrom alebo krúpami. Zaujímavá bola intenzita zrážok. Celkový úhrn nebol veľmi vysoký, len približne 25 milimetrov (dôvod bol, že búrka sa rýchlo presúvala ďalej na juhovýchod), ale intenzita bola veľmi vysoká a dokonca v jednej minúte sme namerali úhrn 6 milimetrov za minútu, čo sú hodnoty, ktoré sme u nás namerali veľmi zriedkavo.
Keďže búrky sú často veľmi ostro ohraničené a ich intenzívne prejavy ešte viac, tak niekedy musíte mať to šťastie alebo skôr smolu, že takáto búrka zasiahne napríklad väčšie mesto. V tento deň sa nad našou oblasťou vlnil studený front. Podmienky boli veľmi prajné najmä z pohľadu vlhkosti vzduchu, ktorá bola u nás veľmi vysoká nielen 8. júla, ale vo väčšine júlových dní. Väčšie krúpy a celkovo silnejšie prejavy búrok sa často spájajú so supercelami. Ide o búrku s rotujúcim výstupným prúdom (nejde o tornádo, ale o procesy vnútri búrkového oblaku). Nie vždy je však objektívne možné určiť, či išlo o supercelu alebo nie a v tomto prípade by sme mohli povedať, že išlo o búrku s podozrením, že to bola supercela. Tie prejavy, čo sa však v oblasti vyskytli, mohla priniesť aj takzvaná obyčajná nesupercelárna búrka, najmä vzhľadom na vysokú vlhkosť vzduchu (energie pre vývoj búrok bolo v ten deň dosť). V daný deň bolo nad Slovenskom niekoľko prehánok a búrok, niektoré z nich boli aj intenzívne. Podvečer vznikali búrky nad Malou a Veľkou Fatrou a v oblasti Nízkych Tatier a jedna z nich si to neskôr zamierila aj nad Brezno. Prečo práve tam, sa nedozvieme, keďže búrky interagujú aj navzájom medzi sebou i s okolitým prostredím a orografiou (reliéfom). Na to, aby sme to mohli nasimulovať, by sme potrebovali veľmi podrobný model a veľmi podrobné údaje.
Čo má človek robiť, ak ho búrka zastihne niekde na otvorenom priestranstve, kde sa nemá kam schovať?
– Odporúča sa nájsť priehlbinu v teréne, čupnúť si s pätami dotýkajúcimi sa o seba, aby sa znížilo krokové napätie. Celkovo sa neodporúča bežať, skryť sa pod strom alebo v blízkosti stĺpov elektrického vedenia či zdržiavať sa na nejakej vyvýšenej ploche. Dobrým úkrytom môže byť auto.
Môžete nám povedať ešte ďalšie tipy, ako chrániť svoje zdravie i majetok pred búrkami?
– Počas túry alebo nejakej aktivity vonku v dňoch, keď sú hlásené prehánky alebo búrky, je dobré sledovať ich vývoj na radare, ktorý je dostupný na webstránke SHMÚ. Človek tam vidí, či sa búrky vyvíjajú niekde v jeho blízkosti alebo sú ďaleko. Vidí tiež, ako sa pohybujú, aké sú asi intenzívne a koľko bleskov sa v nich nachádza. Je potrebné tiež sledovať oblačnosť. Ak sú oblaky skôr vyššie ako širšie a majú tvar veľkých karfiolov, je potrebné zbystriť pozornosť. Podobne ak z takéhoto oblaku niekde v diaľke udrie blesk, prípadne pod oblakom vidíme zrážkovú clonu (matná štruktúra pod oblakom, krajinu v pozadí nie je vidieť). Tiež ak sa v hornej časti oblaku nachádza takzvaná nákova. Ide o vysokú oblačnosť tvorenú z ľadových kryštálov, ktorá sama o sebe nie je nebezpečná, ale hovorí nám, že výstupný prúd narazil až na tropopauzu a oblak sa tak v hornej časti rozlieva do strán, čo tiež signalizuje, že ide o búrku. V týchto prípadoch je vhodné pozrieť na radar, čo sa deje v okolí.
Pri výstrahe druhého stupňa pred búrkami je dobré auto preparkovať tak, aby naň nemohol spadnúť strom alebo najlepšie je dať ho pod strechu, pretože hrozí aj riziko výskytu krúp s priemerom, ktoré už môžu auto poškodiť. Pri výstrahe druhého stupňa už hrozia väčšie škody. Pri výstrahe prvého stupňa by väčšie škody hroziť nemali.
Posledný tip je, že pri reportovaní škôd je dobré fotiť krúpy spolu s pravítkom, aby sme vedeli koľko centimetrov meria krúpa. Ľudia majú rôzne veľké dlane, a tak sa potom veľkosť krúp iba odhaduje. Súčasne však, žiaľ, väčšina ľudí nemá po ruke pravítko (úsmev).
