Ďalším skvostom našej prírody sú Vihorlatské vrchy. Patria medzi najvýchodnejšie sopečné pohoria u nás. Tento krajinný celok Vihorlatsko-gutínskej oblasti sa rozprestiera na východe Slovenska.
Vihorlatské vrchy na juhu a západe hraničia s Východoslovenskou pahorkatinou, na severe s Bukovskými vrchmi, Laboreckou vrchovinou a Beskydským predhorím. Pohorie Vihorlat prudko vystupuje z Východoslovenskej nížiny. Kým okrajové časti Východoslovenskej nížiny dosahujú nadmorskú výšku 250 až 300 metrov, vrcholové časti Vihorlatu presahujú 1 000 metrov, čím vertikálne prevýšenie dosahuje až 800 metrov. Mladovulkanické pohoria na Slovensku vznikali koncom treťohôr. Vo Vihorlate sa začala sopečná činnosť asi pred 15 miliónmi rokov, a viaže sa na vznik hlbinných zlomov, ktoré otvorili vstupové cesty sopečným hmotám. Na zlomoch tohto systému sa nachádzajú všetky významnejšie vulkanické centrá pohoria – pri Morskom oku, v záveroch Porubského a Sokolského potoka, na vrchu Vihorlat a na vrchu Kyjov. Najvyššie vrchy pohoria, ako je Vihorlat, Veľká Trestia, Motrogon, Ščob, Veža a iné, vznikali v poslednej etape vulkanizmu zhruba pred 9 miliónmi rokov a sú tvorené prevažne andezitmi.
Pohorie sa skladá z troch častí – Humenské vrchy, Popriečny a kulminuje najvyšší vrch Vihorlat (1076 m. n. m.). Časť pohoria bola v roku 1973 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť. Značené trasy sa nachádzajú len v západnej a východnej časti. Zaujímavé je podhorie, kde sa nachádza Zemplínska šírava a množstvo stredovekých hradov a kostolov. Na juhozápadnom výbežku vrchu Bralo (podľa miestnych Hradzisko) sa nachádza stredoveký hrad Tibava, k jeho kamenným ruinám sa dostanete cez lúku popri Sobraneckom potoku po strmom svahu Hradziska. Druhý Tibavský hrad sa nachádza v časti obce Podhoroď. Na bralnatom vrchu sú kamenné základy hradných stavieb, z ruiny sú výhľady na prekrásnu prírodnú scenériu. Ochranársky ide o neobyčajne významné územie, ktoré je od roku 1973 vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť Vihorlat. Vihorlatský prales bol vďaka zachovalým bukovým pralesom s 240-ročnými exemplármi vyhlásený za lokalitu Svetového dedičstva UNESCO. Vihorlatské vrchy patria medzi vyhľadávané turistické atrakcie aj vďaka Morskému oku. Vedú tam turistické chodníky od Remetských a Zemplínskych Hámrov. Jazero vytvára krásnu a jedinečnú prírodnú scenériu. Vzniklo zosuvom pôdy a prehradením potoka. Najväčšie zahradené sopečné jazero na Slovensku, s rozlohou trinásť hektárov, má členité pobrežie a krištáľovo čistú vodu. Morské oko je príjemným výletom pre rodiny s deťmi. V minulosti ho nazývali aj Veľké Vihorlatské jazero, pretože je najväčšie vo Vihorlatských vrchoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku, po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách. Už prvý pohľad na Morské oko vás nadchne a najväčšiu radosť budú mať deti, pretože v priezračnej vode uvidia množstvo veľkých rýb. Keď sa do sýtosti nabažíte romantických výhľadov, nezabudnite celé jazero obísť. Prejdete cez Vihorlatský prales, takže buďte opatrní, pretože na lesných cestičkách sú rôzne vystupujúce korene a opadané stromy. Nenáhlivou chôdzou zvládnete obísť jazero asi za hodinku. Morské oko je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom v katastrálnom území obce Remetské Hámre, v nadmorskej výške 618 metrov. Dnešná podoba jazera existuje od osemdesiatych rokov 19. storočia, keď bol vybudovaný umelý priehradný múr. Maximálna dĺžka jazera je 750 metrov a šírka 312 metrov. Jazero dosahuje hĺbku až 25,1 metra.
