Plasty boli pôvodne vynájdené ako lacnejšia náhrada iných surovín. Neprešlo však ani sto rokov a pre ľudstvo predstavujú veľký problém. Príroda si s nimi nevie dať rady a našej planéte tak hrozí ekologická katastrofa. Túto situáciu sa snaží zvrátiť aj Európska únia, ktorá od roku 2021 zakáže niektoré druhy plastov.
Čo je vlastne plast? Ide o syntetický alebo semisyntetický polymérny organický materiál. Polymér je látka, ktorá pozostáva z monomérov, ktoré vytvárajú dlhé reťazce. Ich nespornou výhodou je, že sú pevné, odolné a pôsobením tepla sú ohybné a práve z polymérov sú vyrobené plasty. Všetko to začalo v roku 1930, kedy zavládol nedostatok dámskych pančuchových nohavíc, ktoré sa v tom období vyrábali výlučne z hodvábu. Wallace Carothers sa zaslúžil o to, že ich začali vyrábať z nylonu.
Neskôr, počas druhej svetovej vojny, došlo k vážnemu nedostatku rôznych vecí, ktoré boli potrebné nielen pre potreby vojny ale aj pre bežné fungovanie. Napríklad išlo o pneumatiky, ktoré boli predtým vyrábané z prírodnej gumy a neskôr boli nahradené práve polymérmi. Táto výrazne lacnejšia verzia sa časom stala pre vedcov „vášňou“ a skúšali, čo všetko z nej môžu vyrobiť.
Nakoniec sme dospeli do doby, kedy je z plastu takmer všetko. To nie je až taký problém, ale veľkou záťažou najmä pre ekológiu, sú jednorazové plasty ako napríklad slamky, plastové taniere, plastové poháre, plastový príbor, igelitky, či tyčinky do uší. Niektoré druhy plastu sa v prírode rozkladajú až stovky rokov. Sú to prvky, ktoré vo voľnej prírode nemajú miesto a príroda ich nevie rozložiť za krátky čas. Veľkou problematikou sú aj zamorené oceány. Existujú isté mikróby, ktoré produkujú enzým, ktorý údajne dokáže rozložiť plasty, ale pri predstave, aké sú mikróby malé a aké množstvo plastu sa v prírode a moriach nachádza je ich ekologické rozloženie nemožné.
Ostrov odpadkov
V Tichom oceáne bol objavený nový ostrov, ktorý sa v najväčšou pravdepodobnosťou dovolenkovým rajom nestane. Je totižto vytvorený z odpadkov. Odpadky, ktoré do oceánu priplávajú z menších riek a morí k sebe priťahujú spodné prúdy, ktoré následne vytvoria plávajúcu masu. Tie majú za následky ročný úhyn viac než stotisíc veľrýb, delfínov, tuleňov, vtákov či ostatných morských živočíchov.
Situáciu by mohol vyriešiť takzvaný morský čistič odpadov, ktorý pozostáva z dvoch častí – 600-metrová plávacia časť a lem, ktorý siaha tri metre do hĺbky. Oba spoločne zabraňujú odpadu uniknúť. Po približne šiestich týždňoch tím odborníkov trubice vyčistí a všetok odpad vyseparuje. S týmto nápadom ako prvý prišiel iba osemnásťročný holandský študent Boyan Slat.
Čistiť oceánov vplával do vôd v októbri a zatiaľ je v skúšobnom režime, ktorý preverí odolnosť voči nepriaznivému počasiu. Ak sa systém osvedčí, do roku 2020 je naplánované zaviesť podobné stroje aj do ďalších oceánov. Financovanie bude dotované z výťažkov z recyklácie nahromadeného odpadu.
Koniec plastovej éry
Jednorazovým plastom by malo „odzvoniť“ už od roku 2021. Európsky parlament koncom októbra podporil európsku stratégiu boja proti plastovému odpadu. Schválená smernica sa týka vybraných skupín jednorazových výrobkov a takisto aj rybárskeho vybavenia. Konkrétne ide o plastové vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky, paličky na balóny, igelitové tašky a balenie rýchleho občerstvenia. Toto sú ale predmety, s ktorými prichádzame do kontaktu denne. Majú sa nahradiť ekologickejšími variantami. Európska únia si do roku 2025 sľubuje až 25 percentný úbytok plastového odpadu a do ďalších rokov plánuje toto číslo zväčšovať.
Sprísniť sa má aj separovanie odpadu a za nerešpektovanie hrozia pokuty. Do akej výšky, zatiaľ nie je špecifikované. Jednou z možností je aj to, že fľaše od napríklad minerálky budú vo vratných fľašiach. Celková kampaň za čistejšiu planétu bude sprevádzaná rôznymi reklamami a prednáškami o tom, aký negatívny dopad majú plasty na našu planétu.
Niektoré svetové značky, ktoré prevádzkujú kaviarne alebo stánky s rýchlym občerstvením dokonca vyhlásili súťaž, kto vymyslí kreatívnu a ekologickú náhradu ich jednorazových produktov. Ponúkajú za to nemalé peniaze, ktoré sa miestami šplhajú až na stovky tisíc eur. Ku kroku Európskej komisie sa kladne stavajú aj niektoré reťazce, ktoré už teraz majú vypracované plány, ako odstrániť jednorazové plasty zo svojho portfólia.
Zaujímavosti a fakty o plastoch
• Vo Fínsku je 9 z 10 plastových fliaš vrátených na recykláciu a u skla je skoro 100 percent fliaš recyklovaných.
• Tisícky morských živočíchov zomrie v dôsledku prehltnutia plastových tašiek, ktoré sa podobajú na medúzy.
• Ľudia priemerne vyhodia 2,5 milióna plastových fliaš každú hodinu. Každá potrebuje 500 rokov, aby sa rozložila.
• Recyklácia jednej plastovej fľaše môže ušetriť dosť energie na šesťhodinový chod 60-wattovej žiarovky.
• Recyklovanie jednej tony plastu môže ušetriť až 7 500 litrov benzínu.
• Najviac igelitových tašiek v Európe spotrebuje práve Slovák. Až 466 ročne.
• Za rok sa vo svete vyprodukuje približne 100 miliónov ton plastov, z toho v Európe približne 24 miliónov. Do odpadu sa v Európe dostáva zhruba 16 mil. ton, z toho až 10 mil. ton je vytvorených domácnosťami.
