V novej rubrike „Z kuchyne železiarov“ máte vy, naši fanúšikovia, možnosť opýtať sa hráčov a zamestnancov klubu všetko to, čo vás zaujíma. V prvom dieli odpovedal na vaše otázky náš kapitán a výrazná futbalová osobnosť Erik Grendel.
Kto ťa priviedol k futbalu a prečo si sa rozhodol pre futbal?
– K futbalu ma priviedol otec, ktorý ho sám aktívne hrával. Chodieval som pravidelne na jeho zápasy a chcel som sa mu podobať. Futbal mi učaroval od prvého tréningu, keď som mal päť rokov a drží ma to dodnes.
Ako, respektíve na čo si minul svoje prvé peniaze zarobené futbalom?
– Prvá výplata bola 3000 slovenských korún a kúpil som si kopačky, na ktoré som si šetril aspoň dva mesiace.
Aký máš vzťah v kabíne s mladými hráčmi? Rešpektujú ťa, alebo máš voľnejší vzťah kapitán-kabína?
– Myslím, že môj vzťah s mladými hráčmi je výborný. Rozumiem si s každým z nich, rešpektujeme sa navzájom. Snažím sa im pomôcť svojimi skúsenosťami a poradiť im v niektorých situáciách na ihrisku ako ich riešiť tak, aby sa neustále zlepšovali.
Ako sa ti páči v Podbrezovej? Čo ťa v klube prekvapilo, či už pozitívne alebo negatívne?
– Som tu veľmi spokojný. Klub funguje na výbornej úrovni, podmienky sa dajú porovnať s ligovými mužstvami. Pozitívne ma prekvapila celková organizácia klubu a výborné zázemie, ktoré tu je. Hráčom nič nechýba a môžu sa sústrediť výhradne na svoju robotu.
Rozmýšľaš nad tým, či ostaneš v Podbrezovej dlhšie?
– Zmluvu tu mám do leta 2022 a chcem ju určite dodržať. Chcem postúpiť s Podbrezovou do Fortuna ligy a potom sa uvidí, čo prinesie budúcnosť. Každopádne, rád by som tu zanechal pozitívnu stopu, aby na mňa ľudia v Podbrezovej spomínali iba v dobrom.
Ako tráviš svoj voľný čas po tréningových jednotkách, keďže rodina býva v Dubnici nad Váhom?
– Voľného času veľa nie je, keďže futbalu sa treba venovať od rána do večera. Ale keď už nejaký mám, tak si rád prečítam dobrú knihu.
Čo sa ti na Horehroní páči a čo si tu už stihol vidieť a zažiť?
– Boli sme napríklad splavovať Hron s celou kabínou a to bol veľký zážitok. Dokonca som sa stihol aj vykúpať v Hrone. Chlapci mali z toho veľkú zábavu, keď som vypadol z člna.
Vrátil by si sa ešte niekedy ako hráč do Trnavy?
– Nezatvoril som si dvere nikde na Slovensku, ani v Spartaku. Rozišli sme sa v dobrom , ale nemyslím si, že tato téma bude ešte niekedy na stole.
Ktorý futbalový štadión, na ktorom si hral, sa ti najviac páčil a prečo?
– Tých štadiónov, ktoré mi utkveli v pamäti, je viac. Najviac sa mi však páčil Park Princov v Paríži, kde sme hrali so Slovanom Európsku ligu. Bol to obrovský zážitok hrať na takom veľkom štadióne a proti veľkým hviezdam európskeho futbalu.
Na ktorého trénera, ktorý ťa v tvojej kariére doteraz viedol, spomínaš najradšej a prečo?
– Každý tréner, ktorý ma viedol v kariére mi niečo dal a som mu za to vďačný. Ale asi najradšej spomínam na pána Jankecha, ktorý bol nielen skvelým trénerom, ale aj človekom.
