Mnohým zamestnancom robí problém posúdiť, na čo majú a na čo nemajú nárok pri posudzovaní ich neprítomnosti v práci. Neprítomnosť v práci nie je ospravedlnená automaticky, znamená splnenie určitých povinností zo strany zamestnanca. „Kedy má zamestnanec nárok na poskytnutie pracovného voľna, ako ho bude mať zaplatené, kto mu ho zaplatí a ako ho uvidí na výplatnom lístku“, opýtali sme sa Ing. Zuzany Peniakovej z odboru práce a miezd:
Každý zamestnanec si môže na svojom výplatnom lístku skontrolovať, koľko hodín neprítomnosti čerpal.
– Predovšetkým je to dovolenka, na ktorú má každý zamestnanec nárok a slúži na jeho zotavenie. Jej rozsah je závislý výlučne od veku zamestnanca. Základný nárok sú štyri týždne (t.j. 20 dní pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom úväzku) a zamestnanci, ktorí dosiahli vek 33 rokov, majú nárok päť týždňov (t.j. 25 dní pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom úväzku). Prirodzene, hovoríme o celoročnom nároku. Nárok zamestnancov, ktorým vznikne alebo zanikne pracovný pomer v ŽP a.s. v priebehu roka, je alikvotne skrátený, podľa počtu kalendárnych mesiacov trvania pracovného pomeru. Dovolenka za kalendárny rok je zamestnancovi krátená aj za dobu práceneschopnosti, pričom za prvých sto zameškaných pracovných dní je krátená o 1/12 a za každých ďalších 21 dní rovnako o ďalšie dvanástiny. Dovolenku je zamestnanec povinný vyčerpať, pričom jej čerpanie určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom. Ak zamestnanec v bežnom kalendárnom roku dovolenku nevyčerpá, musí tak urobiť najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka, inak mu nárok na ňu prepadá. Nevyčerpanú dovolenku zamestnávateľ nemôže zamestnancovi preplatiť, jedinú výnimku predstavuje skončenie pracovného pomeru, kedy je zamestnancovi preplatená náhrada mzdy za celý zostatok nevyčerpanej dovolenky (čerpanie dovolenky je na výplatnom lístku pod mzdovými druhmi 1311 – RIADNA DOVOLENKA BR- BR=bežný rok – a 1313 – RIADNA DOVOLENKA MR – MR= minulý rok). Ďalej, v zmysle par. 122 Zákonníka práce, zamestnávateľ platí zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, lebo na jeho pracovný deň pripadol sviatok a z toho dôvodu mu ušla mzda, náhradu za sviatok (mzdový druh 1315 – NÁHRADA SVIATKY).
Následne Zákonník práce – zákon 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov – v par. 141 striktne vymenúva všetky dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, pre ktoré zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu, a ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať ako ospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.
Dôležité osobné prekážky v práci možno rozdeliť:
1. dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku alebo mu poskytne pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy.
Zákonník práce umožňuje zamestnancovi vyčerpať pracovné voľno s náhradou mzdy:
- na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení najviac sedem dní v kalendárnom roku (mzdový druh 1350 – LEKÁR) a rovnako na sprevádzanie, rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo ho možné vykonať mimo pracovného času, najviac sedem dní v kalendárnom roku ( mzdový druh 1352 – DOPROVOD K LEKÁROVI),
- na preventívne lekárske prehliadky, súvisiace s tehotenstvom, preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci, vyplývajúce zo zákona 355/2007 Z.z., (mzdový druh 1331 – PREVENTÍVNE PREHLIADKY),
- na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, najviac na desať dní v kalendárnom roku, pri narodení dieťaťa manželke zamestnanca pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť, pri úmrtí rodinného príslušníka, pri svadbe a pri sťahovaní zamestnanca v rozsahu stanovenom Programom Predstavenstva ŽP a.s., ( mzdový druh 1351 – PREKÁŽKA ZAMESTNANCA),
- pracovné voľno v zmysle Programu Predstavenstva ŽP a.s. pre osamelé ženy a osamelých mužov s deťmi do 15 rokov ( mzdový druh 1319 – VOĽNO OSAMELÝM).
Povinnosti zamestnancov pri prekážkach v práci:
Prekážku v práci a jej predpokladanú dobu trvania je zamestnanec povinný zamestnávateľovi oznámiť a preukázať. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna, inak je povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážkach, bez zbytočného odkladu. Príslušné zariadenia, ktoré zamestnanec navštívil, sú povinné zamestnancovi vydať potvrdenie o existencii prekážky v práci a jej trvaní, resp. je zamestnanec povinný nechať si potvrdiť doklad vydaný zamestnávateľom (časenku).
Všetky uvedené náhrady mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca sú platené z prostriedkov zamestnávateľa, nie štátu, ako sa mnohí domnievajú. Výška náhrady je priamo závislá od priemerného zárobku pre pracovno–právne účely konkrétneho zamestnanca.
2. dôležité osobné prekážky, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno, ale neposkytne mu náhradu mzdy, pretože zamestnanec je hmotne zabezpečený podľa iných právnych predpisov:
- zákonom 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom zamestnávateľ platí prvých desať dní dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej pre chorobu alebo úraz ( mzdové druhy 1501 – NEMOC NÁHRADA, 1502 – PRACOVNÝ ÚRAZ NÁHRADA, 1503 – NEPRACOVNÝ ÚRAZ NÁHRADA),
- podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení – Sociálna poisťovňa platí:
- nemocenské od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
- ošetrovné v dĺžke desať dní počas ošetrovania chorého člena rodiny,
- materské počas materskej dovolenky poskytnutej podľa 166 ods. 1 Zákonníka práce,
- podľa zákona č. 280/2002 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (počas materskej dovolenky) poskytnutej podľa 166 ods. 2 Zákonníka práce.
