V ostatnom čase sa v našej spoločnosti diskutuje o nedostatku odbornej pracovnej sily. Železiarne Podbrezová majú svoje špecifické geografické postavenie – sú ďaleko od Košíc a ďaleko od Bratislavy. Podmienky v tomto regióne sú preto trochu iné. S uvedeným problémom však zápasíme. Na pohovory prichádzajú desiatky ľudí a iba niekoľkí dostanú šancu byť zamestnaní v našej spoločnosti. Ako vidí vedenie túto situáciu do budúcnosti sme sa opýtali predsedu Predstavenstva a generálneho riaditeľa Železiarní Podbrezová Ing. Vladimíra Sotáka:
Prečo máme na Slovensku celkové odvodové zaťaženie na úrovni päťdesiatdva percent, keď priemer v Európskej únii je tridsaťdeväť percent?
– Nedostatok odbornej pracovnej sily je problémom, o ktorom na Slovensku diskutujeme už dvadsať rokov. Je to priamy dôsledok, že štát nevypracoval v minulosti hospodársku politiku na desať, pätnásť, prípadne dvadsať rokov, aby bolo jasné, ktoré priemyselné odvetvia a akým spôsobom chce podporovať. Takúto situáci
u sme predpokladali a upozorňovali na ňu už pred dvadsiatimi rokmi na stretnutí s politickými predstaviteľmi. Od vzniku Slovenskej republiky sa vo vláde vystriedali desiatky ministrov. Dnes musíme konštatovať, že výsledkom ich nečinnosti v oblasti prípravy ľudí na budúce zamestnanie je skutočnosť, že máme desiatky univerzít, ktoré produkujú absolventov nepoužiteľných v praxi. Je to dôsledok opomenutia šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy malo Československo špičkové školstvo a mnohé západné krajiny nám ho závideli a tento systém preberali. V tom čase bol počet vysokých škôl nastavený tak, že vychádzal z potrieb praxe. Žiaľ, aj napriek upozorneniu zamestnávateľov, ministerskí pracovníci, hlavne ministerstvo školstva, ale aj ministerstvo práce, si dostatočne neuvedomili, že sa demografický vývoj na Slovensku uberá inou cestou.
Všetky štatistiky okolo školstva vychádzajú v neprospech nielen zamestnávateľov, ale hlavne mladých ľudí, ktorých získané vzdelanie nie je použiteľné v ich ďalšom živote.
História podbrezovských železiarní siaha do roku 1840 a z archívnych dokumentov vyplýva, že prví učni tu boli už v roku 1869. Tí, ktorí rozhodli o vybudovaní fabriky v Podbrezovej a o tom, že bude mať učňov, predbehli Baťu aj Forda. Následne, v päťdesiatych rokoch minulého storočia, bolo na úrovni vlády rozhodnuté o systematickej príprave mladých ľudí na odborné povolania.
My máme to šťastie, že v našich školách – Súkromnej strednej odbornej škole hutníckej a Súkromnom gymnázium Železiarní Podbrezová prebieha výučba predovšetkým podľa našich potrieb.
Železiarne Podbrezová sú svetovou fabrikou. Produkujeme kvalitu, ktorá je vo svete zrovnateľná iba s najlepšími výrobcami presných rúr ťahaných za studena a valcovaných za tepla. Máme vysoký podiel na trhu v Európskej únii. Z tohto dôvodu vedenie v minulosti rozhodlo a dodnes podporuje svoje súkromné školy. Snažíme sa, aby sme každý rok získali maximálny počet študentov a veríme, že mnohí ostanú v našej fabrike. Pravda je taká, že aj z týchto absolventov zhruba polovica nastúpi do fabriky a druhá polovica sa rozdelí na dve skupiny – jedna ide študovať na vysoké školy a druhá si hľadá zamestnanie inde.
Tohto roku vedenie prikročilo k rozhodnutiu prijať zamestnancov z Ukrajiny. Doviesť pracovnú silu z inej krajiny nie je jednoduché. Vláda sa tomu dlho bránila a dnes vidíme, že aj z toho malého počtu, dvadsaťdva ľudí, ktorí prišli, už štyria odišli a mnohí rozmýšľajú, ako sa dostať „na lepšie“. Pretože nemajú oproti našim zamestnancom žiadne výhody v podobe ubytovania, stravovania zdarma, či iných výhod, ktoré možno ponúkajú iné firmy na Slovensku. Potvrdzuje to, že ani snaha doviesť ľudí z iných krajín, mimo Európskej únie, nemusí byť pre spoločnosť záchranou. Z tohto dôvodu je Predstavenstvo ŽP nútené rozmýšľať a klásť si otázku, či pri našom objeme výroby s počtom 3 250 zamestnancov, využívame všetci dostatočne pracovný čas.
Ak hľadáme odpoveď na túto otázku, zistíme, že nie každý ho využíva naplno. Nemám na mysli len robotníkov, ale aj „biele goliere“. Vieme, že pracovný čas je na niektorých pracoviskách dodržiavaný, ale na mnohých nie je využitý naplno. Z uvedeného dôvodu pripravujeme s vedúcimi prevádzkarní nový model, ktorý by znamenal do konca roku zníženie stavov približne o päť percent. Ak si to každý spočíta, zistí, že tých päť percent je okolo 160 ľudí. Ak by sme mali stav nižší o 160 ľudí, nepotrebujeme zamestnancov z iných krajín. Ak tento krok budeme realizovať, dopredu môžem povedať, že ušetrené mzdové prostriedky budú rozdelené „pol na pol“. Polovica ostane tomu pracovnému kolektívu, ktorý bude mať znížený počet zamestnancov. Je tiež možné, že vedenie navrhne okrem tohto aj iný model, smerujúci k zvýšeniu produktivity práce
Obraciam sa s výzvou na vedúcich pracovníkov, až po predákov, ale aj na všetkých zamestnancov, aby sme sa na svojich pracoviskách kritickým okom pozreli, či všetci pracujeme tak, ako by sme mali pracovať a či je nás na každom pracovisku potrebný počet. Som presvedčený, že máme prezamestnanosť. Aj keď si niektorí z vás hovoria, že to nie je pravda, musíme posudzovať každú prevádzkareň a každý útvar osobitne.
Upozorňujem na jednu skutočnosť, ktorou je mzdový nárast. Za ostatné dva roky sme zaznamenali v Podbrezovej vyše dvadsaťpercentný nárast miezd. Je to omnoho viac, ako preferujú vládne sociálne programy. Posledné rozhodnutie vlády o zvýšení príplatkov za nočnú prácu a prácu v sobotu, nedeľu nás stojí zhruba 840 tisíc eur.
Vážení spolupracovníci, to by bolo v poriadku, keby došlo k zásadnému zvýšeniu miezd pre vás. Ak zo sumy 840 tisíc eur, si sedemdesiat percent zoberie štát a zamestnancovi ostane tridsať percent, tak toto vládne rozhodnutie nepovažujeme za správne. Snažím sa nielen z pozície predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa, ale aj z pozície predsedu Klubu 500 komunikovať s vládou, aby pristúpili k zníženiu odvodového zaťaženia zamestnancov. To je cesta, ktorou by sa Slovensko malo uberať. Nie je správne, ak je celkové odvodové zaťaženie na úrovni päťdesiatdva percent a v Európskej únii je priemer tridsaťdeväť percent.
Myslím si, že v blízkej budúcnosti vláda nebude ochotná súhlasiť so znížením odvodového zaťaženia. Na druhej strane, nech bude odvodové zaťaženie akékoľvek, ak chceme ostať konkurencieschopní, musíme zachovať v spoločnosti iba taký počet zamestnancov, ktorý je potrebný. Nepotrebujeme mať ľudí, ktorí sa tvária, že sú zamestnaní a že pracujú a v priebehu zmeny, týždňa či mesiaca, nevyprodukujú nič alebo len veľmi málo.
Prosím vás, aby ste sa na to pozerali očami prísnych hospodárov. Ak chceme, aby boli platy naďalej zvyšované a aby bol mzdový rast udržaný, naozaj si musíme položiť otázku, či nás nie je veľa. Ja tvrdím, že je. Uvidíme, aký bude výsledok rokovania o organizačných štruktúrach. To je už však vecou odborníkov, ktorí budú touto činnosťou poverení.
Vždy som mal, mám a budem mať záujem na tom, aby mali zachované zamestnanie ľudia, ktorí sú odborne zdatní, výkonní a ktorí si plnia pracovné povinnosti. S tými, ktorí v tomto smere „pokulhávajú“ sa musíme rozlúčiť.
Nevylučujem, že v budúcnosti prijmeme nových zamestnancov. Vždy však pôjde o špecialistov na vysokej úrovni, ktorých prevádzkarne stále potrebujú. Je to naše východisko, rozumný krok, ktorý sme robili už aj v minulosti a potrebné je robiť ho vtedy, keď sa nám darí.
