Do funkcie technického riaditeľa bol 1. apríla 2017 menovaný Ing. Milan SRNKA, PhD., ktorého sme požiadali o rozhovor:
Čo vás viedlo vydať sa na dráhu hutníka?
-Ako každé dieťa, aj ja som sníval o rôznych povolaniach. Prvým snom bolo stať sa lesníkom. Po ukončení gymnázia bolo predo mnou rozhodnutie, ako bude pokračovať môj budúci život. Mal som v obľube prírodovedné predmety a preto mojim cieľom bola jadrová fyzika na UK Bratislava. V tom čase si mohol študent dať prihlášku len na jednu vysokú školu a na uvedený odbor mohli prijať len dvanásť študentov z celého Slovenska. Nakoľko som rodák z Podbrezovej a rovno pod nosom som mal prosperujúcu fabriku, rodičia usúdili, že najlepším riešením pre mňa bude štúdium na Hutníckej fakulte TU v Košiciach. Za ich rozhodnutie som im povďačný.
Ak sa nemýlim, od vášho príchodu do ŽP uplynulo už dvadsaťtri rokov. Vašim prvým pôsobiskom bola oceliareň. Ako spomínate na svoje začiatky?
-Do Železiarní Podbrezová som nastúpil 1. augusta 1994. Mojim odborom bolo hutníctvo železa a ocele, preto som bol pridelený na pozíciu pomocného technológa oceliarne. Mojou úlohou bol technologický dohľad pri špeciálnych tavbách, analýzy príčin vzniku chýb a vypracovanie katalógu chýb na kontiodliatkoch a zapájal som sa do publikačnej činnosti. Už v tom čase som externe pokračoval v doktorandskom štúdiu na Hutníckej fakulte. V roku 1997 som prešiel na odbor technického a investičného rozvoja, kde som mal ako referent na starosti nákup zariadení a technológií práve pre oceliareň. Medzi prvé moje skúsenosti v tejto pozícií patrilo zavádzanie posúvačových uzáverov na medzipanve, ale aj inštalácia DPP systému v EAF peci.
Inklinovali ste k výskumu a vývoju, a tak ste sa v roku 2002 stali vedúcim novovytvoreného oddelenia s týmto zameraním. Vráťme sa v retrospektíve k tomuto obdobiu.
– Súčasťou práce v investičnom odbore bol aj vývoj a výskum. Pri riešení problematiky kvality výroby ocele a rúr sme v tom čase intenzívne spolupracovali s viacerými výskumnými externými pracoviskami, ako napr. Ústav materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach, Výskumný ústav zváračský v Bratislave, Hutnícka fakulta v Košiciach a pod. Z uvedeného dôvodu vzniklo vo výrobnom úseku oddelenie vývoja technológií a materiálov (Vtm), kde som bol, na základe mojich skúseností, menovaný do pozície vedúceho. Uvedené oddelenie bolo predchodcom súčasného ŽP Výskumno – vývojového centra. Počas môjho pôsobenia v oddelení Vtm sme začali so spoluprácou aj s medzinárodnými vedecko – výskumnými organizáciami a úspešne sme sa zapojili, ako účastníci, do viacerých medzinárodných vedeckých projektov. Podarilo sa nám testovať výrobu rúr nových kotlových akosti, ako P91 a T24. Naše výsledky sme mali možnosť prezentovať na konferenciách, seminároch a boli publikované v odborných časopisoch. Toto obdobie malo pre mňa veľký význam, získal som veľa poznatkov aj z iných výrobných prevádzkarní, profesijne som sa zdokonalil v oblasti materiálového inžinierstva, tvárnenia či tepelného spracovania.
O štyri roky ste nastúpili na post vedúceho odboru technického a investičného rozvoja, čím ste na seba prevzali zodpovednosť za realizáciu dlhodobej investičnej stratégie ŽP. Spája sa realizácia niektorých investícií aj s nezabudnuteľnými momentmi?
-Prácu investičného odboru som poznal už z mojej predchádzajúcej pracovnej skúsenosti, čo bolo pre mňa výhodou na výberovom konaní. Základom dobrej práce na odbore, už za čias môjho predchodcu bola podrobná analýza problematiky, zváženie všetkých pozitívnych, aj negatívnych vplyvov, hľadanie vzájomných súvislosti a na základe výsledkov vypracovanie podrobných zadaní. Za jedenásť rokov pôsobenia v odbore som mal možnosť byť pri viacerých významných investičných akciách pre rozvoj firmy. Azda najväčšia bola rekonštrukcia ZPO, ktorá bola zrealizovaná súčasne s rekonštrukciou odprášenia EAF a LF pece. Pri ich realizácii sme museli niekedy riešiť veľmi zložité situácie. Bola to pre mňa veľká skúška, a aj škola. Veľkým úspechom bolo aj zavedenie výroby galvanicky pozinkovaných rúr v unikátnej kontinuálnej dvojžilovej linke. S našim prispením sme pri uvádzaní do prevádzky vylepšili systém tesnení a spojok, aj samotných kontaktov. Z ďalších akcií spomeniem úpravárenskú linku presných rúr Prestar II, automatizované sklady, obnovu žeriavov.
Veľkú radosť som mal z rekonštrukcie žíhacej pece č.4 s rýchlochladičom, umožňujúcou tepelné spracovanie rúr s teplotou normalizácie až 1080 stupňov Celzia a s rýchlosťou chladenia rúr až 350 stupňov Celzia za minútu, a to všetko v ochrannej atmosfére. Uvedené parametre sú dôležité pre tepelné spracovanie kotlových akostí ocelí, ktorým som sa venoval počas mojej práce vo výskume.
Počas realizácie som mal možnosť vidieť aj unikátne montážne postupy. Napr. pri inštalácii troch kusov zásobníkov kyslíka Cryolor (váha jedného je 22 ton) museli byť pomocou 200 tonového autožeriavu zo štátnej cesty I/66 zdvihnuté do výšky zhruba pätnásť metrov a preložené ponad budovu kyslikárne. Vykládka si vyžiadala aj úplnú odstávku cesty na asi jednu hodinu.
S novým postom prichádzajú nové výzvy. Aké sú vaše momentálne predstavy a dlhodobé ciele?
– Nová pracovná pozícia je pre mňa určite veľká profesijná výzva. Ďakujem Predstavenstvu ŽP a.s. za prejavenú dôveru a vynasnažím sa nesklamať.
Silná konkurencia na trhu s oceľovými rúrami nás núti neustále zvyšovať efektivitu výroby. V súčasnom období sa boríme s problémom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Z uvedených dôvodov je preto
stratégia rozvoja firmy zameraná hlavne na technológie a technologické linky, ktoré výrazným spôsobom znížia požadovaný počet zamestnancov na obsluhu zariadení, znížia materiálové náklady, zvýšia výkonnosť a kvalitu vyrábaných produktov. Sú to hlavne úpravárenské linky a nové technológie ťahania rúr, tzv. bubnové ťahanie.
Čo je dnes pre vás prioritou?
-Technický úsek nie je len o investíciách, ktorými som sa doteraz zaoberal, ale je to aj o starostlivosti a údržbe zariadení, zabezpečení dodávok energií (zemný plyn, elektrická energia, technické plyny, voda, kyslík, stlačený vzduch a iné) a dopravnom zabezpečení. Mojou prvoradou prioritou je rýchle zvládnutie tohto širokého záberu. Ďalším cieľom je splnenie plánovaných úloh pre rok 2017 v oblasti investícií, neprekročenie nákladov na opravy a zachovanie trendu znižovania prestojov a porúch. Dôležitou súčasťou je aj stabilizácia kolektívu technického úseku.
Za veľmi cenné rady potrebné pre výkon mojej funkcie ďakujem môjmu predchodcovi Ing. Ľuborovi Schwarzbacherovi. Našej spoločnosti prajem prosperitu a všetkým zamestnancom pevné zdravie.
