Tak, ako zemiaky a fazuľa, aj kapusta patrila od nepamäti na každodenný jedálny lístok našich predkov. Prvá zmienka o nej sa datuje do roku 500 pred naším letopočtom, kedy ju k nám priviezli Kelti. Veľmi rýchlo sa naučili, že vhodným skladovaním môžu tejto zelenine predĺžiť život. Skladovanie v kameninových súdkoch za pomoci kvasenia pretrváva až dodnes. V súčasnosti už existuje viac ako 400 odrôd, líšiacich sa navzájom tvarom listov, pevnosťou a farbou hlávky – od bielej, cez zelenú, až po fialovú a purpurovú.
Biela a zelená kapusta sa používa na „rýdzo slovenské” kapustové halušky, fliačky, či sladké kapustníky. Kyslá kapusta je vítaná na každom stole ako vianočná, či silvestrovská kapustnica, segedínsky guláš alebo rôzne pečené mäsá prikryté kyslou kapustou. Červená kapusta vyzerá honosnejšie a väčšinou sa používa čerstvá do šalátov alebo ako dusená a pekne vyzerajúca príloha k pečenému mäsu.
Jej pozitívne účinky
Kapusta má vysoký obsah vitamínu C, obsahuje vitamín K, E, vitamíny skupiny B, vrátane kyseliny listovej a pantoténovej, betakarotén, z minerálov draslík, molybdén, horčík, železo, vápnik a zinok. Nechýbajú jej ani bielkoviny, organické kyseliny a vláknina. Vďaka vitamínu B12 pôsobí proti depresiám. Kapusta chráni aj pred ochoreniami srdca a pred sivým zákalom. Ochraňuje bunky, a tým pomáha predchádzať prechladnutiam a infekciám, podporuje krvotvorbu, vďaka vápniku pomáha spevňovať kosti a zuby. Upravuje činnosť štítnej žľazy, čistí tráviacu sústavu, povzbudzuje činnosť čriev a pôsobí protizápalovo. Obsahuje približne toľko vitamínu C ako citrónová šťava. Kyselina mliečna znižuje hladinu cholesterolu, zlepšuje črevnú flóru a oživuje tým imunitný systém. Kvasená a kyslá kapusta je ešte zdravšia ako jej surová sestra.
SUROVÁ ALEBO VARENÁ?
Varená kapusta je lepšie stráviteľná a pre niekoho chutnejšia, ale pri varení dochádza k stratám vitamínu C. Najvyššie straty, aj viac ako 50 percent, vznikajú pri dlhom varení vo väčšom množstve vody.
KOĽKO JEJ ZJESŤ?
Zdraví ľudia môžu jesť kapustu aj denne v primeranom množstve. Denná konzumácia kapusty nie je vhodná pre tých, ktorí trpia ochorením štítnej žľazy, poruchami zrážanlivosti krvi, ochoreniami žlčníka, pankreasu, plynatosťou a inými problémami.
Neprehliadnite!
*Ak vás kapusta nepríjemne nadúva, hlávku pred krájaním najprv 5 minút blanšírujte, potom vodu zlejte a pripravte ju obvyklým spôsobom. Plynatosť zmiernite aj koreninami.
*Chuť kapusty vyzdvihnú zelerové a horčičné semienka, muškátový orech, estragón, tymian, rasca, cesnak, kôprová vňať, bobkový list, nové a čierne korenie. Dobre sa dopĺňa s cibuľou, pórom, mrkvou a so zemiakmi.
*Červená kapusta pri dusení zmodrie. Pôvodnú farbu jej vrátite pridaním lyžice octu alebo citrónovej šťavy.
PREČO RADŠEJ DOMÁCU?
Aj v prípade kyslej kapusty platí, že tá kupovaná často nemá ani polovicu z toho, čo by pravá poctivá kapusta obsahovať mala. Niektoré testy dokonca ukázali, že v kapuste z obchodu sa nenašlo žiadne množstvo vitamínu C. Ak chcete pre svoje zdravie naozaj niečo urobiť, neváhajte si založiť svoju kyslú kapustu. Pokiaľ sa vám to zdá náročné, tak vedzte, že opak je pravdou. Stačí vám na to dostatočne veľký súdok a samozrejme, kvalitná zimná kapusta.
AKO JU PRIPRAVIŤ
Potrebujete: bielu zimnú kapustu, soľ, čierne korenie, bobkový list, rascu, cibuľu, jablko, chren.
Narezanú kapustu si môžete vo veľkej mise zmiešať so soľou, čiernym korením, pokrájanou cibuľou, bobkovým listom a rascou. Takto pripravenú zmes nakladajte po vrstvách do kameninového súdka na kapustu. Po každej vrstve dobre utlačte rukou, aby ste dostali z masy prebytočný vzduch. Pridajte ďalšiu vrstvu a postup opakujte. Súdok naplňte zhruba do trištvrte objemu, pretože pri kvasení kapusta pustí vodu. Medzi jednotlivé vrstvy môžete pridať jabĺčko nakrájané na plátky, prípadne chren. Súdok zavrite vrchnákom a do drážky na jeho okraji dajte vodu. Vodu priebežne dolievajte, inak sa do súdka dostane vzduch a kapusta sa pokazí. Nechajte kvasiť 2 – 3 týždne v miestnosti s izbovou teplotou. Po vykvasení môžete súdok preniesť do pivnice. Nezabudnite však prilievať vodu do žliabku, aby nevyschla.
KAPUSTOVÝ ŠALÁT
Potrebujete: 1 menšia biela kapusta, 1 mrkva, 3 žĺtky, 100 mililitrov smotany, 1/2 polievkovej lyžice masla, 1/2 PL horčice, 1 PL medu, šťava z jedného citróna, soľ.
Kapustu narežte na tenké rezance, mrkvu nastrúhajte na jemnom strúhadle, premiešajte a nechajte odstáť. V miske nad parou vyšľahajte žĺtky, med, horčicu a maslo. V intenzívnom parnom kúpeli miešajte približne 5 minút, kým sa suroviny nespoja a dresing nezačne hustnúť. Dosoľte podľa chuti, odstavte a prilejte citrónovú šťavu. Po vychladnutí primiešajte pre zjemnenie smotanu. Dresing zmiešajte s vychladnutou zeleninou a servírujte s pečivom, alebo ako prílohu k hlavnému chodu. Čím chrumkavejší druh kapusty pre prípravu zvolíte, tým jemnejšie ju musíte pokrájať. Ak chcete zvýšiť stráviteľnosť šalátu, kapustu môžete pred krájaním krátko blanšírovať v horúcej vode.
KAPUSTA – diétny zázrak:
- podporuje náš imunitný systém,
- má antiseptické účinky,
- zmierňuje napätie, nervozitu a stres,
- pomáha pri chudnutí,
- má močopudné účinky,
- podporuje správny vývoj plodu počas tehotenstva (práve vďaka obsahu kyseliny listovej),
- podporuje prečisťovanie hrubého čreva,
- odstraňuje nadbytočnú vodu z tela,
- detoxikuje,
- znižuje vysoký cholesterol v krvi,
- podporuje tvorbu črevnej mikroflóry,
- udržiava zdravý nervový systém,
- ochraňuje bunky pred voľnými radikálmi,
- zlepšuje tráviaci systém,
- podporuje funkciu mozgu,
- slúži ako prevencia proti rakovine, diabetesu, osteoporóze, anémii, cukrovke, obezite, obličkovým kameňom a kardiovaskulárnym ochoreniam,
- zvyšuje imunitu,
- lieči žalúdkové a dvanástnikové vredy,
- podporuje tvorbu červených krviniek,
- urýchľuje metabolizmus,
- zvyšuje obranyschopnosť,
- znižuje vysoký krvný tlak.
