Planéta Zem je v poradí tretia v slnečnej sústave a jej vek sa odhaduje na 5 miliárd rokov, no život na nej je oveľa, oveľa kratší. Fakt, že väčšina zdrojov na Zemi je vyčerpateľných, sme si začali uvedomovať pomerne neskoro. Deň Zeme má poukázať na to, že zdroje na zemi sú vyčerpateľné a že „modrú planétu“ treba skutočne chrániť, ak chceme, aby tu bola ešte ďalších päť miliárd rokov.
Aj keď ľudia deň Zeme oslavovali od nepamäti, pri oslavách jarnej rovnodennosti, malo to iný charakter a zameriavali sa na oslavu prírody a darov ktoré ponúkala. Vtedy ľudí ani nenapadlo, že tieto dary môžu časom pominúť. Pohanský sviatok sa postupne vytrácal a existoval iba ako deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu, dvanásť hodín. Doba plynula, začala sa veľkovýroba, ťažba nerastného bohatstva, vypúšťanie škodlivín do riek a ovzdušia a príroda sa začala meniť. Za krátky čas sme sa stali svedkom toho, že sa nám Zem „rýchlosťou blesku“ menila pred očami. Zosilnelo globálne otepľovanie, vyrúbali sa lesy, vysychali rieky… Až vtedy si ľudia uvedomili význam ekológie.
V roku 1969 začal boj verejnosti o to, aby sa otázka ekológie dostala do politiky. O rok neskôr ekológovia na základe snímok z kozmu vyzvali k celosvetovému úsiliu o ochranu Zeme. Začal sa dlhý boj za to, aby sa vyrábalo ekologickejšie a aby sa táto otázka začala riešiť na verejnosti.
Od roku 1971 sa Deň Zeme slávi celosvetovo a dátum pripadol na 22. apríl, symbolicky v deň rovnodennosti. Od kedy sa poukázalo na problematiku začalo sa s využívaním solárnej energie, obmedzil sa výrub pralesov, chránili sa niektoré druhy živočíchov a po novom sa vo veľkomestách redukujú výpary z dieselových motorov (niektoré mestá majú zákaz vstupu pre dieselové motory). Stále sú však oblasti, kde ľudstvo má čo „doháňať“ a preto by sme mali Deň Zeme oslavovať každý deň minimálne tým, že budeme recyklovať odpad, ktorý mimochodom patrí k najvážnejším problémom tejto doby.
Cez to všetko, že máme ako ľudstvo globálne problémy, ktoré nám už častokrát prerastajú cez hlavu, naša planéta je plná nádherných, zaujímavých miest a má aj nespočetne veľa faktov o ktorých ste možno netušili. Vybrali sme pre vás tie najzaujímavejšie:
- Naša planéta má prívlastok modrá planéta, to iste viete. Ale vedeli ste, že kedysi bola purpurová? Áno presne tak. Mikrobiálni odborníci v genetike tvrdia, že staroveké mikróby na absorbovanie svetla nepoužívali chlorofyl, ale molekuly nazývané retinal. Odrážali späť červené a fialové časti spektra, čím vznikla purpurová farba. Existuje predpoklad, že o pár tisíc rokov sa to opäť môže zmeniť a Zem bude purpurová alebo červená.
- Naša planéta je najjasnejšou zo všetkých, a to kvôli odrazu slnečného svetla od vody.
- Okolo svojej osi sa Zem otáča rýchlosťou 1200 kilometrov za hodinu, kým okolo Slnka obieha neuveriteľnou rýchlosťou až 108 000 kilometrov za hodinu. Tieto rýchle pohyby nepociťujeme, vďaka konštantnej rýchlosti a gravitačnej sile Zeme.
- Možno ste si všimli, že Zem je jediná planéta v našej sústave, ktorá nenesie názov podľa gréckych alebo rímskych bohov. Nie je to tak celkom pravda, pretože jej grécke pomenovanie je Gaia, čo znamená matka. Gaia bola v staroveku veľmi uctievanou bohyňou, ktorá bola darkyňou života, ale zároveň mohla život aj vziať a zobrať telo človeka „späť do svojho lona“. V súčasnosti sa však vo všetkých jazykoch používa názov „Zem“.
- Mesiac nebol pri Zemi odjakživa. Podľa vedcov vznikol po zrážke Zeme s jej „dvojčaťom“, objektom, ktorý jej bol zložením veľmi podobný a veľkosťou bol podobný Marsu. Udalosť sa odhaduje približne štyri miliardy rokov dozadu. Z hmoty, ktorá ostala sa postupne formoval Mesiac.
- Nie je tak celkom pravda, že máme iba jeden mesiac. Okolo Zeme okrem Mesiaca obieha celkovo deväť objektov. Nejde však o mesiace, ale nazývame ich satelitmi alebo pseudomesiacmi. Tieto objekty obiehajú okolo Zeme len určitú dobu. Spravia s nami „pár obletov“ okolo Slnka a ďalej putujú Vesmírom. V roku 2016 NASA potvrdila jeden objekt zvaný 2016 HO3 ktorý je na obežnej dráhe Zemi vyše sto rokov. Práve preto sa označuje za druhý mesiac našej planéty, hoci sa nevie, kedy obežnú dráhu opustí. Mnohí vedci sa domnievajú, že ak z našej blízkosti nezmizne, môže sa z neho vykryštalizovať mesiac v podobe ako je ten náš.
- Deň v skutočnosti netrvá 24 hodín, ale presne 23 hodín, 56 minút a 4 sekundy. Kedysi mal deň na Zemi iba 20 hodín a do budúcnosti sa môže zvýšiť aj na 30 hodín. Je to spôsobené obehom Zemi okolo svojej osi a preto máme každé štyri roky priestupný rok, aby sa tento počet vyrovnal.
- 8 minút a 20 sekúnd. To je presný čas pokým sa svetlo dostane od Slnka k nám.
- Predtým, ako sa stromy stali bežnou súčasťou našej planéty, Zem bola pokrytá gigantickým hubami.
- Ročne sa po celej zemeguli vyskytne približne 500 tisíc zemetrasení. Ľudia zachytia iba pätinu z nich.
- Ak by bol vytvorený tunel priamo stredom Zeme, trvalo by iba 42 minút, aby sme sa dostali z jednej strany na druhú.
- Najchladnejším miestom na Zemi je vysoký hrebeň v Antarktíde, kde môže teplota klesnúť až na -93.2 stupňov Celzia.
