Zdroj: Ocelářska unie č.5
Českej ekonomike sa nedarí
Podľa odhadov česká ekonomika klesla v prvom štvrťroku 2020 medziročne o dve percentá a medzištvrťročne o 3,3 percenta. Český priemysel sa v apríli prepadol najviac v novodobej histórii, o viac ako o 33 percent. Pokles zaznamenali všetky odvetvia, najviac automobilový priemysel (až o neuveriteľných osemdesiat percent). Z dôvodu veľkej závislosti na tomto sektore to má pre českú ekonomiku veľmi negatívny dopad. Je predpoklad, že priemysel bude oslabený do konca roka, ale masívny aprílový prepad by sa podľa analytikov nemal už do konca roka opakovať. Nebude to však platiť pre oceliarsky priemysel. Dopyt po priemyselných výrobkoch na kľúčových trhoch bude naďalej tlmiť najmä nízka aktivita spotrebiteľov v Českej republike i v zahraničí. Prepad priemyslu a výroby áut korešponduje aj s hlbokým deficitom zahraničného obchodu. Saldo obchodnej bilancie bolo najnižšie od vstupu Českej republiky do Európskej únie.
Začiatok vodíkovej stratégie
V júni sa uskutočnilo verejné pripomienkovanie základných rysov budúcej vodíkovej stratégie Európskej únie, ktorá bude jedným z pilierov napĺňania navýšených klimatických cieľov pre rok 2030 a klimatickej neutrality EÚ do roku 2050. Hlavný rozmach výroby použitia vodíka predpokladá Komisia práve po roku 2030. Za cieľové ekonomické skupiny, v ktorých transformácii by mal zohrať úlohu vodík, je považované oceliarstvo, chemický priemysel, cementárstvo, doprava a energetický sektor. Hlavná podpora bude smerovaná k takzvanému zelenému vodíku (vodík získaný pomocou energie z OZE, bez emisií oxidu uhličitého (CO2). Takzvaný modrý vodík (získaný zo zemného plynu, avšak technológiou zachytávania a ukladania vznikajúceho CO2 (CCS) či zachytávania a opätovného využitia CO2, bude pravdepodobne podporovaný prechodne. Dnes je väčšina vodíka vyrábaná priemyselným spôsobom zo zemného plynu, bez zachytávania CO2 (takzvaný sivý vodík). Táto technológia však pravdepodobne podporovaná nebude. Výroba zeleného vodíka (zhruba štyri percentá celkovej produkcie v EÚ, ktorá predstavuje asi 9,8 milióna ton) i modrého vodíka, je extrémne nákladná a Komisia bude musieť roky zabezpečovať cenovo prijateľné podmienky produkcie a zabezpečiť prostredie pre rozvoj a prenikanie technológií na trhu, vrátane rozvoja potrebnej infraštruktúry. To si bude vyžadovať masívnu finančnú podporu.
Medzinárodná agentúra pre životné prostredie završuje „cestovný plán“ pre oceliarstvo
Medzinárodná agentúra pre životné prostredie (IEA) odštartovala projekt s názvom Steel technology roadmap už v roku 2017, pričom spolupracovala so svetovým oceliarskym združením Worldsteel (jeho úloha spočívala predovšetkým v zadaní, poskytnutí dát a ďalších vstupov a následnom pripomienkovaní). Cieľom plánu je vymedziť možnosti ďalšieho rozvoja svetového oceliarstva, najmä vzhľadom na klimatické výzvy. Dokument má byť predbežne rozdelený do niekoľkých základných kapitol, výroby ocele dnes, budúcnosť oceliarstva (výroba a dopyt po oceli, analýza technologických možností k zníženiu emisií na nulu, pripravenosť, konkurencieschopnosť a potrebné investície). Plán by mal byť zverejnený v septembri 2020. Worldsteel vidí v rámci plánu tri všeobecné ciele, respektíve potreby v rámci ďalšieho rozvoja oceliarstva s cieľom významne znížiť emisie.
1. podpora plošného dosadenia významnej prevádzkovej efektivity na úrovni pätnásť percent najlepších zariadení,
2. vyššie využitie oceľového šrotu,
3. masívny rozvoj a aplikácia revolučných technológií, zohľadňujúcich regionálne podmienky.
Česká republika presadzuje riadne zhodnotenie dopadu uhlíkového poplatku na hraniciach a zváženie jeho alternatív
V rámci júnových záverov európskej energetickej rady, ktoré vznikli v reakcii na pandémiu COVID-19 a potrebu oživenia a ďalšieho rozvoja energetiky, vytvorila Česká republika spolu s Nemeckom, Belgickom a Maďarskom spoločné prehlásenie, v ktorom zdôrazňujú nutnosť posúdenia možných dopadov zvažovaného mechanizmu uhlíkového poplatku pre dovozcov do EÚ Carbon Border Adjustment (CBA). Členské štáty a Komisia by sa mali zaoberať aj ďalšími nástrojmi k tomuto nástroju, s cieľom ochrániť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, ktorý je znevýhodnený v dôsledku rozdielnych klimatických ambícií a prístupu vo svete. Na prvý návrh Komisie k podobe CBA si ešte počkáme, aj keď Komisia predbežne počíta s príjmami z CBA ako s vlastnými zdrojmi v balíčku nástrojov pre post-pandemické hospodárske oživenie. Už teraz je jasné, že nastavenie CBA bude nesmierne zložité, predovšetkým vzhľadom na potrebu zabezpečenia prepojenia s pravidlami WTO a dosiahnutiu požadovaného efektu. Aj preto sa nemožno spoliehať na to, že tento mechanizmus bude zavedený rýchlo, fungovať začne okamžite a skutočne účinne ochráni európsky priemysel pred konkurenciou z tretích krajín.
Najvyšší súd v USA zamietol žalobu na dovozné clá na oceľ
Americký inštitút pre medzinárodnú oceľ (AIIS) podal v júni roku 2018 žalobu proti dovozným clám na oceľ vo výške dvadsaťpäť percent, ktorú zaviedli Spojené štáty americké v marci uvedeného roku. AIIS vo svojej žalobe uviedla, že uvalené clá sú protiústavné. Najvyšší súd USA 22. júna 2020 žalobu zamietol. Dovozcovia dúfali, že Najvyšší súd vypočuje ich požiadavky, aj napriek tomu, že americký súd pre medzinárodný obchod už skôr zamietol výzvu dovozcov s odôvodnením, že je viazaný precedensom z roku 1970 Algonguin. Vo svojom odvolaní sa AIIS snažil odlíšiť clá od rozhodnutia súdu v kauze Algonguin. Najvyšší súd však uviedol, že AIIS nepredložil presvedčivé vysvetlenie pre odlíšenie dotknutých sadzieb od licenčných poplatkov, ktoré boli dotknuté.
